OBSAH: Príchod maďarov do Podunajska • Štefan I. (1000 – 1038) • Vývoj po smrti Štefana I. • Ondrej II. (1205 – 1235) • Belo IV. (1235 – 1270) • Vláda posledných Arpádovcov • Karol Róbert I. z Anjou (1301 – 1342) • Ľudovít I. Veľký z Anjou (1342 – 1382) • Žigmund Luxemburský (1387 – 1437) • Vláda Ladislava V. (1440 – 1457) a Vladislava Jagelovského (1440 – 1444) • Vláda Mateja Korvína (1458 – 1490) • Jagelovci (1490 – 1526) • Spoločnosť v Uhorskom kráľovstve • Samospráva • Cirkevná správa • Osídlenie a typy sídiel • Pohrebiská • Cesty a cestné mýto • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Hospodárstvo • Obchod • Vzdelanosť, školstvo a písomníctvo • Architektúra a umenie • Odporúčaná literatúra
Teritoriálnou a správnou jednotkou Uhorského kráľovstva boli stolice – komitáty. Na území dnešného Slovenska nadväzovali na staršiu správu. Kráľovské komitáty (comitatus) vznikli po roku 997 a tvorili viac-menej uzavreté územie (obvod). Medzi najstaršie patrili napríklad Bratislavský a Nitriansky komitát. Centrom bol hrad, ktorý bol sídlom správy a hradského župana/špána (comes). Hradský župan bol menovaný kráľom a mal nad ľuďmi, ktorí sídlili na území komitátu, súdnu právomoc. Odovzdával panovníkovi výnos z daní a poplatkov a zároveň ochraňoval regálne práva panovníka (colné, banské a iné). Popritom bol aj hlavným veliteľom kráľovských vojakov, ktorí žili na území komitátu. Ku komitátu prislúchali kráľovské aj šľachtické majetky, ktoré sa nachádzali v okolí hradu, ale v menšej miere aj v iných komitátoch. V slovenskej historiografii sa používa termín hradský komitát/župa alebo hradské španstvo (maď. várispanság). Na území hradského komitátu sa nachádzali aj cirkevné majetky a pri kostole na hrade pôsobil archidiakon, ktorý spravoval okolité farnosti. Hradčania a hradskí jobagióni slúžili vo vojsku alebo hradnej posádke. Keď postupne došlo k úpadku kráľovskej moci, tak súdna a verejnosprávna právomoc prešla do rúk šľachty, ktorá mala od 14. storočia na starosti celú verejnú správu politického, hospodárskeho a kultúrneho života v stoliciach. V tomto období na čele stolice stál župan (comes comitatis, parochialis), ktorého do funkcie ustanovoval kráľ. Zástupcom župana bol podžupan (vicecomes), výkonnými úradníkmi a predstaviteľmi stoličnej samosprávy boli slúžni (iudices nobilium), ktorých právomoc sa vzťahovala najmä na územie slúžnovského okresu (processus). Každá stolica sa zvyčajne členila na 4 okresy, tie zasa v závislosti od veľkosti alebo geografických pomerov na 2 až 6 obvodov (circuli), v ktorých pôsobili podslúžni (viceiudices nobilium). Najvýznamnejším orgánom stoličnej samosprávy bolo stoličné zhromaždenie (congregatio generalis), na ktorom sa pôvodne zúčastňovali všetci šľachtici žijúci v danej stolici, predstavitelia slobodných kráľovských i banských miest a občas aj majetnejší poddaní. Účasť na generálnych kongregáciách bola pre šľachtu povinná a zvolával ich väčšinou podžupan, ktorého vymenovával župan. Od roku 1504 musela s jeho menovaným súhlasiť stolica a podžupan mal na starosti všetku agendu stolice. Predsedal stoličnému súdu, ktorého členmi boli slúžni a volení prísažní zo stoličnej šľachty. K voleným hodnostárom patril aj notár (notarius), ktorý viedol kongregačné protokoly a vyhotovoval stoličné písomnosti. Na území dnešného Slovenska sa rozprestierali počas existencie stredovekého Uhorského kráľovstva napríklad Bratislavský, Nitriansky, Zvolenský, Spišský alebo Zemplínsky komitát.