OBSAH: Samov kmeňový zväz • Odporúčaná literatúra
Samov kmeňový zväz
V 20. rokoch 7. storočia nastal zlom v avarskej histórii. Práve vtedy vstupuje do dejín najstarší známy mocenský útvar Slovanov – Samov kmeňový zväz, nazývaný aj Samova ríša. Samo sa spomína v troch zachovaných písomných prameňoch, z ktorých prvý je známy pod skráteným názvom ako tzv. Fredegarova kronika. Dielo pozostáva zo štyroch kníh a posledná z nich, ktorá bola napísaná asi okolo roku 660 v Burgundsku, obsahuje správu o Samovi. Je tu zachytená zmienka o franskom kupcovi Samovi z kraja senonského, ktorý s väčším počtom kupcov obchodoval na území Slovanov. Zúčastnil sa aj ich povstania proti Avarom. Za jeho zásluhy si ho Slovania zvolili za vládcu. Vládol 35 rokov, a to medzi rokmi 623 – 658. Mal 12 žien, 22 synov a 15 dcér. Po jeho smrti sa tento útvar rozpadol. V tzv. Fredegarovej kronike sa uvádza aj to, že v roku 631 pri Wogastisburgu porazil franské vojská na čele s kráľom Dagobertom I.. K Samovmu kmeňovému zväzu sa pripojilo aj srbské knieža Dervan spolu s korutánskym kniežaťom Valukom. Ostatné pramene sú až z 9. storočia. Konkrétne v prvej tretine tohto storočia bolo v kláštore Saint Denis pri Paríži napísané dielo Činy kráľa Frankov Dagoberta I. (Gesta Dagoberti I. regis Francorum). Spis O obrátení Bavorov a Korutáncov na vieru (De Conversione Bagoariorum et Carantanorum) je posledným dielom, z ktorého sa dozvedáme o Samovi. Obidve uvedené kroniky sa zmieňujú o konflikte medzi Samom a Dagobertom, pričom uvádzajú, že zvíťazili Frankovia.
O pôvode Sama sa objavilo niekoľko hypotéz. V súčasnosti prevláda názor, že Samo pochádzal zrejme z kraja, ktorý sa rozkladá v okolí dnešného francúzskeho mesta Sens na rieke Yonne. Tu v staroveku sídlil keltský kmeň Sennonov. Podľa tejto teórie bol teda zrejme Galoromán a poddaný franského kráľa. Na základe uvedených písomných správ môžeme len predpokladať, na akom území Samov kmeňový zväz existoval. Povstanie proti Avarom mohlo vzniknúť v južnej časti juhozápadného Slovenska, na južnej Morave a v rakúskych oblastiach medzi Dunajom a riekou Dyje, pretože tu boli Slovania v priamom kontakte s Avarmi. Neskôr, po porážke Dagoberta, sa toto územie rozšírilo o oblasť Korutánska, polabských a posálskych Srbov, teda sem patrila aj oblasť Čiech. Nešlo však o pevné hranice, aké poznáme dnes. Čo sa týka vojenského konfliktu medzi Samom a Dagobertom, tzv. Fredegarova kronika zaznamenala, že niekedy v roku 631/632 boli na území Samovej ríše prepadnutí franskí kupci. Dagobert prostredníctvom vyslanca Sicharia žiadal náhradu. Samo chcel tento a iné spory riešiť právnym spôsobom. Sicharius vyhlásil, že Samo a jeho ľud sú poddanými Dagoberta. Ďalej podľa textu spomínanej kroniky došlo zo strany Sicharia k odmietnutiu priateľských vzťahov medzi kresťanskými Frankami a pohanskými Slovanmi. Následne boli franskí vyslanci vyhnaní. Dagobertovou odpoveďou bola príprava vojenského ťaženia proti Samovi. Okrem vojakov z celej jeho ríše sa k nemu pridali Alamani a Longobardi. Vojsko postupovalo tromi smermi. V strednom prúde boli Austrasijci, ktorí nakoniec obľahli Wogastisburg. Počas troch dní tu bola veľká časť Dagobertovho vojska pobitá. Kde sa nachádzal Wogastisburg, o tom kronika nehovorí. V literatúre sa objavilo viacero názorov a stotožňoval sa napríklad s Bratislavou, Mikulčicami, Úhošťou pri Kadani, novšie s hradiskom Rubín pri Podbořanoch v Čechách. Ján Steinhübel spája Wogastisburg s bývalou rímskou pevnosťou na rieke Aist v dnešnom Albingu, ktorá pravdepodobne niesla meno Agasta, a to podľa antického pomenovania rieky. Víťazstvo Slovanov malo za následok skutočnosť, že k Samovmu kmeňovému zväzu sa pridal knieža polabských a posálskych Srbov Dervan, ktorý bol pôvodne poddaný Franskej ríši. Kedy sa Samov kmeňový zväz rozpadol, presne nevieme. Predpokladá sa, že to bolo v roku 658 alebo až 661.
Odporúčaná literatúra
ELSCHEK, Kristian – HUNKA, Ján: Slovenské dejiny I. Od praveku po stredovek. Bratislava, Eurolitera 2009.
KUČERA, Matúš. Postavy veľkomoravskej histórie. Bratislava : Perfekt, 2005.
LUTOVSKÝ, Michal – PROFANTOVÁ, Naďa. Sámova říše. Praha, Academia 1995.
MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu I. Praha : Libri, 2000.
STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo. Budmerice : Veda – Rak, 2004.