OBSAH: Počiatky a vláda Merovejovcov • Nástup Karolovcov a vláda Karol Veľkého • Nástupcovia Karola Veľkého • Správa a spoločnosť • Odporúčaná literatúra
Počiatky a vláda Merovejovcov
Kmene Frankov sídlili už v druhej polovici 3. storočia v oblasti stredného a dolného Porýnia, kde sa dostali do kontaktu s rímskym impériom, s ktorým viedli viaceré vojenské konflikty. V 2. polovici 4. storočia začali Frankovia úspešne vojensky prenikať na územie Rímskej ríše a usadzovať sa tu. Postupne sa vytvorili panstvá Sálskych a Porýnskych Frankov. Písomné zdroje svedčia o prítomnosti Frankov v službách rímskej armády.
Nástup Karolovcov a vláda Karol Veľkého
Po skone Dagoberta I. moc v ríši získala aristokracia – majordómovia. Z nich Pipin II. (687 – 714) z roku Karolovcov zjednotil Frankov, po ňom si moc upevnil aj jeho syn Karol Martel (688/689 – 741). Jemu sa podarilo v roku 732 pri Poitiers poraziť moslimské vojská a zastaviť ich expanziu. Za pôsobenia majordómov Pipina II. a Karola Martela mali ešte formálnu moc franskí králi z dynastie Merovejovcov. Karol Martel však rozdelil v roku 737 ríšu medzi troch synov.
Nástupcovia Karola Veľkého
Karolov syn Ľudovít I. Pobožný (778 – 840, cisár od roku 816) sa snažil konsolidovať pomery v ríši a v cirkvi. V roku 817 vydal tzv. Ordinatio imperii, podľa ktorého mala byť ríša rozdelená medzi jeho troch synov, pričom hlavnú moc mal mať najstarší z nich. Už počas života Ľudovíta I. Pobožného došlo k vojenským sporom o nástupníctvo.
Správa a spoločnosť
Na území pod nadvládou Frankov žilo obyvateľstvo s rôznymi jazykovými a kultúrnymi tradíciami. Z obdobia vlády Chlodovika I. je známy zákonník Lex Salica. Obsahuje rozsiahle právne texty, ktoré sa týkali nielen Frankov, ale tiež galorímskeho obyvateľstva a duchovného stavu (kňazi, kláštory, biskupi).