OBSAH: Poľsko do konca 9. storočiaPiatsovciĽudovít I. Veľký z AnjouBezvládie 1382 – 1384Únia s LitvouSpoločnosťSprávaCirkevná správaOsídlenieMocenské centráMestá a trhyVidiecke sídlaPohrebiskáPoľnohospodárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov a lovBaníctvo a remesláObchodArchitektúra a umenieVzdelanosť a literárna tvorbaOdporúčaná literatúra


Poľsko do konca 9. storočia

Písomné pramene dokladajú, že na území dnešného Poľska existovalo pred vznikom piastovského stredovekého štátneho útvaru niekoľko kmeňov. V Povesti dávnych liet sú Slovania usídlení na Visle označovaní ako kmeň Ljachov, ktorí sa podľa tohto prameňa okrem kmeňa Poľanov rozdeľujú na Luticov, Mazovanov a Pomoranov.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Piatsovci

Niekedy na konci 9. storočia alebo v 1. polovici 10. storočia sa do čela vznikajúceho poľského štátu dostali Piastovci. V kronike Galla Anonyma je zachytená legenda o vyhnaní Popiela s jeho potomstvom – Siemowitom, ktorý bol synom oráča Piasta. Prvým písomne doloženým vládcom z rodu Piastovcov je Mieško I. Jeho predchodcovia mali byť podľa spomínanej kroniky Galla Anonyma okrem Siemowita ešte Lestek a Siemomysł. Mieško I. sa v roku 963 snažil ovládnuť Pomoransko.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Ľudovít I. Veľký z Anjou

Ľudovít I. Veľký sa hneď po smrti Kazimíra III. vydal do Krakova, kde sa mal konať pohreb. Lenže poľskí šľachtici ho zorganizovali ešte pred jeho príchodom. Čo bolo chápané, že úplne neakceptovali Anjouovca na tróne. Okrem toho podľa testamentu Kazimíra III. mal pod svoju vládu získať značné územia vnuk Kazko Slupský.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Bezvládie 1382 – 1384

Bezprostredne po smrti Ľudovíta I. Veľkého v roku 1382 poľská šľachta odmietla Žigmunda Luxemburského za kráľa. Navyše jeho neplnoletá snúbenica Mária bola 17. septembra 1385 korunovaná za uhorskú kráľovnú, ale za ňu vládla jej matka Alžbeta Kotromaničová.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Únia s Litvou

V roku 1377 sa stal litovským veľkokniežaťom Jagelo (ako litovské veľkoknieža 1377 – 1401), ktorý je považovaný za zakladateľa novej dynastie Jagelovcov. Jeho úsilím bolo z mocenských dôvodov pokresťančovať litovské kmene v západnom ríte. Po tom, čo v roku 1382 zomrel uhorský kráľ Ľudovít z dynastie Anjou, ktorý svojou osobou reprezentoval poľsko-uhorskú personálnu úniu, sa dedičkou poľského trónu stala jeho mladšia dcéra Hedvika.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Spoločnosť

Na čele Poľanov v ranom stredoveku stál vládca (princeps) alebo vojvoda (dux). Neskôr sa označoval aj ako rex alebo knieža (kniędz). Panoval na území nazývanom vojvodstvo (ducatus) a neskôr kráľovstvo (regnum). Knieža alebo kráľ sa opieral o osobnú družinu bojovníkov (familiares regis), ktorých odieval, dal im zbrane, kone a staral sa aj o ich rodiny.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Správa

Kráľ vládol s pomocou rady (consilium) a radcov (amici, amoci consiliarii). Kráľovská rada  pozostávala z najvyšších dvorských úradníkov, biskupov a najvýznamnejších zemských úradníkov (vojvodovia a kasteláni). Centrom štátnej správy bol panovnícky dvor s hodnostármi ktorí boli zodpovední za fungovanie štátu a príslušné sektory hospodárstva.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Cirkevná správa

V Živote Metoda sa píše o mocnom pohanskom kniežati na Visle, ktorý sa odmietol podrobiť veľkomoravskému panovníkovi Svätoplukovi a nechcel sa dať pokrstiť. Nakoniec ho však Metod pokrstil. Niekedy sa preto predpokladá, že tento akt mal za následok intenzívnu christianizáciu z Veľkej Moravy. V súčasnosti prevláda názor, že to tak nebolo.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Osídlenie

Mieško I. a Boleslav I. Chrabrý ovládali územie, kde žilo okolo 1 milión obyvateľov. Najhustejšie boli osídlené oblasti okolo Hnezdna, hornej Visly a okolo Vratislavi. V 13. storočí sa predpokladá, že Poľsko sa rozkladalo na rozlohe okolo 200 000 km2 a malo okolo 1, 8 milióna obyvateľov. Kazimír III. Veľký už v 14. storočí ovládal územie okolo 260 000 km2.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Mocenské centrá

Ako na Morave, Slovensku a v Čechách, tak i v Poľsku mali centrálne postavenie hradiská. Tu sídlilo knieža, konali sa trhy atď. Hradiská boli postavené tak na vyvýšených miestach, ako aj na nížine. Doložené sú hradiská s rozlohou do 1 ha, ale aj väčšie, ktoré zaberali aj viac ako 20 ha. V oblasti Malopoľska a južného Sliezska sa ich vznik datuje do polovice 8. storočia.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Mestá a trhy

V blízkosti hradísk sa usadili väčšie skupiny ľudí, ktorí sa zaoberali remeselnou výrobou pre potreby miestnych obyvateľov alebo obchodu. Od konca 11. storočia sa objavujú v písomných prameňoch informácie o zvláštnych obchodných miestach zvaných veľtrhy. Veľtrh bol schopný prosperovať vďaka starostlivosti kniežaťa, ktorý z neho čerpal značné zisky.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Vidiecke sídla

Značná časť vidieckych sídiel vznikla spontánne. Charakteristické je pre ne roztrúsené rozloženie obydlí. Pravidelné usporiadanie stavieb do radu je typické pre osady, ktoré vznikli pozdĺž riek, potokov alebo dôležitých ciest (Jarszewo). Zriedkavé sú vidiecke sídla usporiadané do kruhu s centrálnym voľným priestranstvom (Biskupin).

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Pohrebiská

Slovania na území dnešného Poľska pochovávali výlučne žiarovým spôsobom v jamových hroboch alebo v mohylách, a to až do 10. storočia. Viacero mohýl usporiadaných do niekoľkých skupín bolo preskúmaných napríklad v lokalite Puszcza Białowieska, kde sa pochovávalo od 6. do 12. storočia.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Poľnohospodárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov a lov

Pôda sa v ranom stredoveku obrábala dreveným hákovým radlom. Od 9. storočia bol drevený hák vybavený železnou radlicou. Od 12. storočia sa začal vo väčšom používať pluh. Predpokladá sa, že po 10. storočí sa uplatnil trojpoľný systém. Na úpravu pôdy po siatí sa používali brány z vetiev alebo rámové brány.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Baníctvo a remeslá

Oblasť dnešného Poľska je bohatá na nerastné suroviny. Olovo sa získavalo v  stredoveku v malopoľskom Olkusze, v okolí Szarleja v Sliezku a na lokalite Chęciny. Z roku 1136 sa v kniežacej bule spomína ťažba olova a striebra v okolí dnešného mesta Bytom. V kameňolomoch na úbočiach Sobótky sa doloval granit, z ktorého sa vyrábali žarnovy.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Obchod

Okrem regionálneho, skôr výmenného, obchodu existoval od raného stredoveku i rozvinutý diaľkový obchod. Svedčia o tom predovšetkým hromadné nálezy mincí. Z lokality Obrzycko vo Veľkopoľsku pochádzajú mince stredoázijskej razby, ďalej mince z Nemeckej ríše, Itálie, Wessexu, Čiech a Byzancie. Depot bol uložený do zeme po roku 970.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Architektúra a umenie

Vďaka dynastickým vzťahom Piastovcov a kontaktov miestnych politických elít architektúra  ranom stredoveku čerpala zo vzorov z Porýnia, Saska, povodia rieky Mása a južného Nemecka. Na konci 11. storočia došlo k výstavbe nových katedrál v Hnezdne a Poznani. Dlho trvala stavba wawelskej katedrály v Krakove.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Vzdelanosť a literárna tvorba

Kazimír III. Veľký založil v Krakove v roku 1364 so súhlasom pápeža Urbana V. (1362 – 1370) univerzitu. Fungovalo na nej niekoľko katedier a na jej čele stál krakovský biskup. Nedokázala však úspešne konkurovať Karlovej univerzite v Prahe a čoskoro bola prerušená jej činnosť.

ČÍTAŤ ĎALEJ »


Odporúčaná literatúra

ČÍTAŤ ĎALEJ »