OBSAH: Príchod Maďarov do Podunajska • Štefan I. (1000 – 1038) • Vývoj po smrti Štefana I. • Ondrej II. (1205 – 1235) • Belo IV. (1235 – 1270) • Vláda posledných Arpádovcov • Karol Róbert I. z Anjou (1301 – 1342) • Ľudovít I. Veľký z Anjou (1342 – 1382) • Žigmund Luxemburský (1387 – 1437) • Vláda Ladislava V. (1440 – 1457) a Vladislava Jagelovského (1440 – 1444) • Vláda Mateja Korvína (1458 – 1490) • Jagelovci (1490 – 1526) • Spoločnosť v Uhorskom kráľovstve • Samospráva • Cirkevná správa • Osídlenie a typy sídiel • Pohrebiská • Cesty a cestné mýto • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Hospodárstvo • Obchod • Vzdelanosť, školstvo a písomníctvo • Architektúra a umenie • Odporúčaná literatúra
Historický vývoj v Podunajsku od druhej polovice 9. storočia výrazne ovplyvnili kočovní Maďari, v slovenskej literatúre označovaní ako starí Maďari. Tí sídlili v prvej tretine 9. storočia severne od Čierneho mora na území, ktoré sa označuje v historiografii ako Etelköz. V roku 862 zaútočili niekde v údolí Dunaja na Východofranskú ríšu. V roku 881 podnikli ďalšie vojenské ťaženie a dostali sa až k dnešnej Viedni, avšak už v roku 892 pomáhali východofranskému kráľovi Arnulfovi pri útoku na Veľkú Moravu a Čechy. V roku 894 uzavrel spojenectvo s maďarskými kniežatami aj Svätopluk a roku 899 pomáhali Maďari Arnulfovi v boji o cisársku korunu. V auguste toho istého roku vpadli do severnej Itálie a pustošili ju aj v nasledujúcom období. Písomné pramene uvádzajú, že v roku 902 Maďari napadli Moravu, ale boli porazení. Pravdepodobne v roku 904 Bavori zavraždili maďarské veľkoknieža Kusala, čo vyvolalo útoky Maďarov aj na Veľkú Moravu. Dňa 4. júla 907 sa pri Bratislave odohrala bitka medzi Maďarmi a Bavormi, v ktorej utrpelo bavorské vojsko zdrvujúcu porážku. Práve po tejto bitke Maďari obsadili celú Karpatskú kotlinu (až na jej severnú časť) a pokračovali v ďalšej expanzii.Východofranský kráľ Ľudovít IV. Dieťa (900 – 911) utrpel v boji s nimi porážku pri Lechu v roku 910. Maďari v nasledujúcich desaťročiach spolu s ďalšími kmeňmi podnikli viaceré útoky smerom na západ a na Balkánsky polostrov. Dostali sa až do Andalúzie na Pyrenejskom polostrove. Na týchto vojenských výpravách sa zúčastňovali ako spojenci aj Slovania. V roku 933 utrpelo pri Riade maďarské vojsko porážku od Henricha I. Vtáčnika (876 – 936, kráľ od roku 919). Dňa 10. augusta 955 sa odohrala druhá bitka pri Lechu. Tentoraz zvíťazilo vojsko, ktoré viedol cisár Svätej ríše rímskej Oto I. (936 – 973, kráľ 936, italský kráľ 951, cisár od 962). Zajatí a popravení boli maďarskí vojvodcovia Lél, Šúr a Bulču. Maďari potom zamerali útoky smerom na Byzanciu, kde však boli v roku 970 pri Arkadiopole takisto porazení. Tieto dve posledné výrazné porážky vyvolali zmenu života Maďarov. Postupne prestali uskutočňovať koristnícke nájazdy a začali sa usádzať i budovať svoj štát. V tomto období významnú pozíciu v kmeňovom zväze zastával Arpádov potomok Takšoň (Taksony). V roku 970 alebo 971 sa stal veľkokniežaťom jeho syn Gejza (asi 945 – 997), ktorý v roku 972 prijal v Ostrihome (Esztergom) krst od nemeckých misionárov. Po jeho smrti sa stal jeho nástupcom syn Štefan (pôvodným menom Vajk, vládol 997 – 1038), ktorý mal za manželku Gizelu, dcéru bavorského vojvodu Henricha II. Bavorského Škriepnika (951 – 995, vojvoda 955 – 976, 985 – 995).
Maďari po svojom príchode do oblasti Karpatskej kotliny ovládli jej východnú časť a Potisie. Po roku 900 prenikli na západ od Dunaja. Problematický je prienik Maďarov na územie dnešného Slovenska. Pravdepodobne najprv prenikli nanajvýš po líniu Bratislava – Sereď – Nitra – Levice a ku koncu 11. storočia bolo kompaktnejšie maďarské osídlenie na úrovni Bratislava – Sereď – Nitra – Levice – Lučenec – Rimavská Sobota – Plešivec – Moldava – Trebišov. Predpokladá sa, že na území Slovenska, ktoré sa nachádzalo severne od línie osídlenej Maďarmi, sa zachovala nielen sídlisková štruktúra, ale aj mocensko-správna, prípadne cirkevná organizácia z veľkomoravského obdobia. Nitriansko sa stalo údelným kniežatsvom, kde vládli mladší členovia arpádovského rodu. V rokoch 1001 – 1025 alebo až 1029 sa dostalo územie Slovenska s oblasťou Matry a Bukových hôr pod nadvládu poľských Piastovcov.