OBSAH: Príchod maďarov do Podunajska • Štefan I. (1000 – 1038) • Vývoj po smrti Štefana I. • Ondrej II. (1205 – 1235) • Belo IV. (1235 – 1270) • Vláda posledných Arpádovcov • Karol Róbert I. z Anjou (1301 – 1342) • Ľudovít I. Veľký z Anjou (1342 – 1382) • Žigmund Luxemburský (1387 – 1437) • Vláda Ladislava V. (1440 – 1457) a Vladislava Jagelovského (1440 – 1444) • Vláda Mateja Korvína (1458 – 1490) • Jagelovci (1490 – 1526) • Spoločnosť v Uhorskom kráľovstve • Samospráva • Cirkevná správa • Osídlenie a typy sídiel • Pohrebiská • Cesty a cestné mýto • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Hospodárstvo • Obchod • Vzdelanosť, školstvo a písomníctvo • Architektúra a umenie • Odporúčaná literatúra
Väčšina pôdy v Uhorskom kráľovstve slúžila na pestovanie obilnín a poskytovala uspokojivé výnosy z jesenného a jarného siatia. Nízko položené oblasti a nižšie kopcovité oblasti vyhovovali klimatickými pomermi (zrážky a priemerné teploty) pre pestovanie pšenice siatej. Vo vyššie položených oblastiach, kde bolo podnebie kontinentálnejšie, sa darilo obilninám tolerantným k širším extrémnym teplotám – raž siata, jačmeň siaty, ovos siaty a proso siate. Okrem pšenice siatej sa pestovala aj pšenica dvojzrnová a špaldová. Zo strukovín treba spomenúť šošovicu a hrach. Pestovala sa tiež mrkva, petržlen, kapusta, cesnak a cibuľa. Veľká časť sídiel bola zameraná na poľnohospodárstvo. Medzi 13. až 16. storočím došlo k úbytku lesných porastov predovšetkým vo vyššie položených oblastiach vďaka vnútornej kolonizácii krajiny. Časť získanej pôdy sa zmenila na ornú. Cudzinci, ktorí v stredoveku prechádzali cez Uhorské kráľovstvo, spomínali úrodnosť a bohatstvo krajiny, aj keď sa im ľudia alebo mestské sídla zdali byť chudobnejšími ako v západnej časti vtedajšej Európy. V Európe sa v stredoveku vyskytli aj klimatické zmeny, no nezdá sa, že by mali závažný vplyv na poľnohospodársku produkciu. Najčastejšie sa na obrábanie pôdy používalo radlo a od 12. storočia ľahký pluh. V 13. storočí sa začal používať vo väčšej miere ťažký pluh, ktorý v kombinácii so systematickejšou reguláciou pôdy okolo vidieckych sídiel, viedol k novému usporiadaniu pôdy. Sporadicky sa od 12. storočia využíval trojpoľný systém, keď bola pôda rozdelená na tri časti. V jednom roku sa v jednej z nich vysadili jariny, na druhej oziminy a posledná ležala úhorom. Intenzívnejšie sa tento systém využíval v 14. storočí.
Klimatické podmienky v stredoveku boli priaznivé tiež pre vinohradníctvo a ovocinárstvo. Okrem severných častí krajiny malo takmer každé vidiecke sídlo v blízkosti vinohrady, ktoré aspoň uspokojili miestny dopyt po víne. Víno z niektorých oblastí (napr. okolie Bratislavy, Pezinok, Svätý Jur) patrilo ku kvalitnejším a slúžilo ako obchodná komodita, ktorá prinášala značné príjmy aj obyvateľom v okolí mesta. Niektoré skupiny kolonistov z južnej alebo západnej Európy priniesli so sebou nové vinárske zručnosti. Vinohrady, ktoré si vyžadovali viac práce, ale priniesli vyšší príjem, zaberali stále väčšie plochy. Vinohrady a vincúri sa spomínajú napríklad v Rybníku, Pohraniciach. Obyvatelia nových mestských sídiel mali veľký dopyt po víne, a preto majitelia vinohradov museli uspokojovať miestne trhy, ktorých ekonomický význam sa neustále zvyšoval. Pestovanie ovocia bolo tiež veľmi rozšírené a dokonca aj v klimaticky nepriaznivých oblastiach boli ovocné stromy. Tieto predstavovali časť záhradníctva takmer každého sídla, no nemuselo ísť priamo o ovocné sady. Vysadené ovocné stromy sa vyskytovali na majetkoch cirkevných inštitúcií i v kráľovských a šľachtických záhradách. Informácie o ovocných stromoch sú zachytené aj v písomných dokumentoch. Z nich sa dozvedáme, že ovocné stromy slúžili ako hraničné body na okrajoch zalesnených plôch a lúk pri vytyčovaní hraníc jednotlivých chotárov.