OBSAH: Príchod maďarov do Podunajska • Štefan I. (1000 – 1038) • Vývoj po smrti Štefana I. • Ondrej II. (1205 – 1235) • Belo IV. (1235 – 1270) • Vláda posledných Arpádovcov • Karol Róbert I. z Anjou (1301 – 1342) • Ľudovít I. Veľký z Anjou (1342 – 1382) • Žigmund Luxemburský (1387 – 1437) • Vláda Ladislava V. (1440 – 1457) a Vladislava Jagelovského (1440 – 1444) • Vláda Mateja Korvína (1458 – 1490) • Jagelovci (1490 – 1526) • Spoločnosť v Uhorskom kráľovstve • Samospráva • Cirkevná správa • Osídlenie a typy sídiel • Pohrebiská • Cesty a cestné mýto • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Hospodárstvo • Obchod • Vzdelanosť, školstvo a písomníctvo • Architektúra a umenie • Odporúčaná literatúra
O architektúre z obdobia vzniku Uhorského kráľovstva máme strohé informácie. Podľa doterajších poznatkov sa predpokladá, že sa formovala pod západnými, južnými a východnými vplyvmi. Pre obdobie pred koncom 11. storočia sa používa termín predrománska alebo ranorománska architektúra. Koncom 11. a začiatkom 12. storočia sa v Uhorskom kráľovstve udomácňuje románsky sloh. Charakteristická pre staviteľstvo tohto obdobia je bazilika, ktorej základy sa opierajú o tri polkruhové apsidy a klenby boli podopreté stĺpmi. Medzi najvýznamnejšie stavby patria bazilika v Stoličnom Belehrade, ale aj ranorománsky kostol benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku. Na území Slovenska bolo pred 12. storočím vystavaných niekoľko kresťanských chrámov (napr. Bratislava, Nitra, Dražovce, Kostoľany pod Tribečom, Nitrianska Blatnica, rotundy na Trenčianskom hrade i v Michalovciach). Predpokladá sa, že niektoré sakrálne objekty boli postavené v tomto období z dreva. Hypoteticky sa o takejto forme architektúry uvažuje napríklad v prípade Kostolian pod Tribečom. Stavby z 12. storočia poukazujú na italské vzory, hlavne z Lombardska, Pavie a z iných severoitalských oblastí. Menšie kostoly, ktoré boli postavené zemepánom, vykazovali dva rôzne znaky: jeden typ predstavoval rotundu, ktorá bola v istých prípadoch rozšírená o apsidu. Druhý variant pozostával z jedinej lode s obdĺžnikovým pôdorysom, ku ktorému sa viazala apsida s poloblúkom. Existovali aj kostoly so štvorrohým presbytériom v tvare štvorca alebo obdĺžnika. Spomedzi včasných nástenných malieb sú známe len zlomky, a to napr. z kostola vo Vyšehrade či z ostrihomského hradu. Z územia Slovenska ide napríklad o výmaľbu v Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom alebo fragmenty nástenných malieb apoštolov z Kaplnky Dvanástych apoštolov v Bíni. Románske sochárstvo je zachované tiež fragmentárne. Známe je torzo sochy donátora z Nitry alebo kamenná plastika strážneho leva z katedrály Spišskej Kapituly. Kamenári figurálnou výzdobou opatrili hlavice Kostola Panny Márie v Bíni, kostoly v Spišskej Belej a v Spišskej Sobote. V Kostole sv. Egídia v Iliji je zachovaný najkrajší vstupný portál zdobený na ľavej strane špirálovito skrúteným listovým úponkom, do ktorého sú vpletené figúry vtákov či drakov spojených hlavami, a na pravej strane kalichovitými hlavicami s dvoma radmi bobuľovitých listov. Z Marianky a Dunajskej Lužnej sú známe plastiky sediacich Madon.
V priebehu 13. storočia sa v architektúre a umení začína uplatňovať gotický sloh, ktorý vznikol v prvej polovici 12. storočia vo Francúzsku. Na Slovensku sa niektoré stavebné prvky nového slohu uplatnili pri výstavbe bývalého premonštrátskeho kostola v Bíni, Kostola sv. Martina v Spišskej Kapitule i neskororománskeho Kostola sv. Egídia v Iliji.
Obdobie 13. storočia je prechodné medzi románskym a gotickým umením. Do tohto storočia sa zaraďujú neskorománske maľby v rotunde v Šiveticiach, prvá fáza malieb vo Veľkej Lomnici, výzdoba kostolov v Martinčeku a Hamuliakove. Až v 14. storočí sa naplno uplatňujú italizmy, čiže iné chápanie obrazového priestoru (napríklad dôraz na väčšiu výpovednú hodnotu maľby). Talianski maliari sa naplno uplatnili v Uhorsku počas vlády Anjouovcov. Pripisuje sa im výzdoba arcibiskupskej kaplnky v Ostrihome a Kostola sv. Mikuláša v Sazdiciach. Z tohto obdobia sú známe zobrazenia Korunovácie Karola Róberta z Anjou v Kostole sv. Martina v Spišskej Kapitule, cyklus legendy o sv. Antonovi v Kostole sv. Alžbety v Dravciach, výjavy Legendy sv. Ladislava v Kostole sv. Kataríny vo Veľkej Lomnici. Na prelom 14./15. storočia sa datuje vzácna freska Smrti a Korunovania Panny Márie v dolnej lodi katedrálneho chrámu v Nitre objavená počas reštaurátorských prác v roku 2012. Otázny je však pôvod ich tvorcov. Pod vplyvom neapolského a severoitalského umenia tvorili aj domáci umelci. Príkladom sú napríklad výmaľby kostolov vo Svinici, Batizovciach, Hrabušiciach a na strednom Slovensku v Čeríne, Očovej alebo Ponikách.
V 15. storočí sa uplatnila v architektúre neskorá gotika. Hlavný staviteľ viedenského Dómu sv. Štefana Hans Puchspaum sa podieľal na stavbe Dómu sv. Martina v Bratislave a projektoval zrejme aj prístavbu kaplnky v Spišskom Štvrtku. Predovšetkým v kráľovských mestách vznikli sakrálne stavby (Dóm sv. Alžbety v Košiciach; Kostol Panny Márie v Banskej Bystrici; Kostol sv. Kataríny v Kremnici; Kostoly sv. Kataríny, Panny Márie Snežnej a Panny Márie v Banskej Štiavnici).
Výtvarné umenie sa od 15. storočia rozvíjalo v nástennom, knižnom a tabuľovom maliarstve. Nástenné maľby vznikli pod vplyvom severoitalského umenia (napríklad kostoly v Zolnej, Rimavskej Bani) alebo neskorého českého krásneho slohu (Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Kostol sv. Jakuba v Levoči, Ludrová, Štítnik).
Iluminácie boli súčasťou stredovekých liturgických, historických a didaktických kódexov. V prípade zachovaných rukopisov na území Uhorského kráľovstva sa uplatňovala výzdoba predovšetkým v misáloch, graduáloch a antifonároch, čiže liturgických kníh. Knižná maľba v podobe miniatúr bola rozvinutá hlavne v Bratislave v 14. a 15. storočí. Uhorskí iluminátori čerpali inšpiráciu z rozvinutého českého (Martyrológium Geronské, začiatok 15. storočia) a rakúskeho knižného maliarstva (Kremnická mestská kniha, okolo roku 1426). V niektorých rukopisoch (Košický graduál, okolo roku 1518) a gotických retabulách z územia Slovenska možno sledovať postupné uplatňovanie renesančných slohových prvkov. Známe iluminované diela sú okrem už spomínaných Bratislavský misál (z roku 1430), Mestská kronika z Banskej Štiavnice z roku 1432, Bratislavský antifonár IV. (1420 – 1440).
Tabuľové maliarstvo sa pred polovicou 15. storočia rozvíjalo pod vplyvom nástenného maliarstva (napríklad oltáre vo Vyšných Ružbachoch, Levoči, Hronskom Beňadiku). Rozkvet nastal v druhej polovici 15. storočia (napríklad hlavné oltáre v chrámoch v Kežmarku alebo Bardejove). V Bratislave pôsobilo v 15. storočí niekoľko maliarskych dielní, ale zachovalo sa iba niekoľko diel (tabúľ) z ich produkcie. Po polovici 15. storočia pôsobili na strednom a východnom Slovensku umelci vyškolení v Krakove a Vroclavi (Oltár sv. Barbory v Bardejove, Triptych sv. Žofie v Sásovej). Postupne sa uplatňovali renesančné prvky.
Najstaršie gotické skulptúry zobrazovali Ukrižovaného, Madony a svätých. Zachovali sa Madony z Ulože, Toporca a Ruskinoviec. V mladšom období rezbári vyrezávali sochy z lipového dreva a pokrývali ich farbami alebo vrstvou zlata. V prvých desaťročiach 15. storočia sa uplatnil český krásny sloh (sochy z Danišoviec, Madona z Lomničky, sochy z hlavného oltára farského kostola v Prešove a iné). Najznámejšou osobnosťou neskorogotického sochárstva na území Slovenska bol jednoznačne Majster Pavol z Levoče, ktorý viedol vlastnú dielňu v Levoči v prvej polovici 16. storočia. Najvýznamnejšie jeho dielo je hlavný krídlový oltár Kostola sv. Jakuba v Levoči. Tento oltár je najvyšším pôvodným gotickým oltárom v Európe. Dielo Majstra Pavla možno obdivovať aj v iných kostoloch. Vytvoril hlavný oltár sv. Juraja vo farskom kostole v Spišskej Sobote. K prácam jeho dielne patrí oltár sv. Margity v Mlynici alebo Kalvária v Spišskej Novej Vsi. Jeho dielom je aj oltár sv. Barbory v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici.