OBSAH: Príchod maďarov do Podunajska • Štefan I. (1000 – 1038) • Vývoj po smrti Štefana I. • Ondrej II. (1205 – 1235) • Belo IV. (1235 – 1270) • Vláda posledných Arpádovcov • Karol Róbert I. z Anjou (1301 – 1342) • Ľudovít I. Veľký z Anjou (1342 – 1382) • Žigmund Luxemburský (1387 – 1437) • Vláda Ladislava V. (1440 – 1457) a Vladislava Jagelovského (1440 – 1444) • Vláda Mateja Korvína (1458 – 1490) • Jagelovci (1490 – 1526) • Spoločnosť v Uhorskom kráľovstve • Samospráva • Cirkevná správa • Osídlenie a typy sídiel • Pohrebiská • Cesty a cestné mýto • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Hospodárstvo • Obchod • Vzdelanosť, školstvo a písomníctvo • Architektúra a umenie • Odporúčaná literatúra
V období od 10. storočia sa pochovávalo kostrovým spôsobom. V priebehu 10. storočia postupne vymizli takmer všetky staršie pohrebiská s prvkami veľkomoravskej materiálnej kultúry. Tieto boli nahradené novozaloženými rádovými nekropolami (v minulosti označovanými ako pohrebiská typu Belo Brdo), ktoré vznikli mimo oblastí so staršími hrobmi alebo niekedy v bezprostrednej blízkosti. Na nich sa pochovávalo až do konca 11. alebo do prvej polovice 12. storočia. Doložené sú však aj miesta s kontinuálnym pochovávaním od 9. storočia, ktoré prežívajú do konca 11. storočia alebo do prelomu 11./12. storočia napr. (Borovce, Čakajovce). Na pohrebiskách ako Čakajovce, Nitra-Horné Krškany-Mäsokombinát alebo Bešeňov je doložená koexistencia autochtónneho obyvateľstva s maďarským. Hrobová výbava na týchto pohrebiskách je chudobná. Ide hlavne o šperky (prstene, záušnice, náhrdelníky), súčasti odevu (gombíky, ihlice), kovové predmety (kresadlá, nožíky) mince alebo nádoby. Používanie starších pohrebísk sa postupne zastavilo v druhej polovici 11. storočia alebo na prelome 11./12. storočia a začalo sa pochovávanie na cintorínoch pri kostoloch. Predpokladá sa, že počiatky pravidelného pochovávania pri kostoloch siahajú až do druhej polovice 11. storočia (Nitra-Dražovce, Kostoľany pod Tribečom). Táto zmena sa dáva do súvisu s nariadeniami kráľa Ladislava I. a Kolomana. Konkrétne v 25. článku Sabolčskej synody z roku 1092, ktorej predsedal Ladislav I., sa prikazuje odovzdanie zosnulého do kostola. Pán mal zabezpečiť pochovanie svojich služobníkov. V prípade nedodržania je stanovený trest.
V priebehu 10. storočia sa na území dnešného juhozápadného a juhovýchodného Slovenska (napr. Levice-Géňa, Sereď, Streda nad Bodrogom) vyskytli malé skupiny hrobov, ktoré na základe výbavy (súčasti konského postroja, zbrane, šperk východoeurópskej proveniencie) možno nepochybne spájať s maďarským etnikom. V niektorých hroboch sú doložené skelety koní, čo nasvedčuje, že tam bol pochovaný jazdec. Niekedy sa vyskytujú v hrobovom inventári aj strieborné mince západoeurópskej proveniencie (hlavne z Itálie), ktoré boli získané pri vojenských výpravách mimo Karpatskú kotlinu. Na juhovýchodnom Slovensku v Zemplíne sa podarilo odkryť unikátny hrob z 10. storočia uložený v mohyle s honosnou výbavou (šabľa, strieborná bohato zdobená šálka, zlaté kruhy a gombíky, ozdobné kovania, súčasti konského postroja atď.), ktorý patril jedincovi výsadného postavenia.