OBSAH: Dejiny • Štát • Spoločnosť v ranom stredoveku • Šľachta • Mesto a mešťania • Poľnohospodárstvo a poddaní • Cirkev • Umenie a architektúra • Odporúčaná literatúra
Dejiny
V súčasnosti českí bádatelia jednoznačne zastávajú názor, že Slovania do Čiech a na Moravu prišli. Na území Čiech sídlili ešte v druhej polovici 5. storočia až prvej tretine 6. storočia Longobardi. Pravdepodobne až po ich odchode sem prichádzajú Slovania z Moravy. Názory českých bádateľov o období príchodu prvých Slovanov nie sú jednotné.
Štát
Centrami moci a sídlami kniežat boli v 9. – 10. storočí hradiská. Okrem Pražského hradu sú to Budeč, Levý Hradec, Stará Boleslav, Libušín, Stará Kouřim, Vyšehrad, Tetín, Libice nad Cidlinou, Litoměřice, Žatec, Doudleby, Chýnov, Litomyšl, Kladsko, Netolice atď. Pražský hrad sa nachádzal uprostred husto osídlenej kotliny na križovatke obchodných ciest.
Spoločnosť v ranom stredoveku
V písomných prameňoch sa v prípade Čechov stretávame s viacerými kniežatami (duces). Mocensky sa opierali o svoji družinu, ktorú tvorili bojovníci (milites et amici). Knieža ich živil, vyzbrojoval a dával im aj podiel z koristi. Kniežatá boli volené z kniežacích rodín a mali právo na dane a služby. Podliehalo im aj vojenské velenie.
Šľachta
V starej češtine pôvodne neexistovalo súhrnné označenie pre šľachtu, ani v priebehu 15. storočia sa výraz „šľachta“ a „šľachtic“ neobjavujú. Príslušníci tejto rozsiahle a nesúrodej sociálnej skupiny necítili potrebu samých seba označovať súhrnným pojmom. Počiatky vrcholnostredovekej šľachty sú obostreté nejasnosťami.
Mesto a mešťania
Popri hradných centrách spravovaných kniežacími kastelánmi, narastal počet sídiel s remeselníkmi a kdekade sa pravidelne konali trhy. Obydlia vznikali v podhradiach alebo v opevnených predhradiach, ktoré sa v prípade nebezpečia stávali útočiskom. Môžeme spomenúť napríklad budúce mestá Bílina, Čáslav, Děčín, Hradec Králové, Chrudim, Kouřim, Litoměřice, Mladá Boleslav, Plzeň a Žatec.
Poľnohospodárstvo a poddaní
Pôda sa v ranom stredoveku obrábala radlom, ktoré malo železnú radlicu. Takto sa však nedala vykonávať hlboká orba. Pre lepšie obrábanie pôdy sa preto používala krížová orba, t. j. urobila sa druhá orba kolmo na prvú. Používal sa prielohový systém. Polia sa dali využívať iba na niekoľko sezón, pretože sa nehnojili.
Cirkev
Fuldské anály sa zmieňujú, že v roku 845 Ľudovít II. Nemec (805/806 – 876, východofranský kráľ od 840/843) prijal a nechal pokrstiť 14 českých kniežat s ich sprievodom. Táto udalosť sa podľa Dušana Třestíka stala v Regensburgu.
Umenie a architektúra
Veľkolepú knižnú prácu z obdobia okolo roku 1085, keď prebiehala korunovácia českého kráľa Vratislava II. (1061 – 1092), predstavuje Vyšehradský kódex. Ide o evanjeliár, ktorý patril kráľovskému dvoru a jeho vytvorenie bolo iniciované z najbližšieho okolia panovníka. Iluminácie a písmo naznačujú vznik v zavedenom prosperujúcom skriptóriu v zahraničí.