OBSAH: Príchod maďarov do Podunajska • Štefan I. (1000 – 1038) • Vývoj po smrti Štefana I. • Ondrej II. (1205 – 1235) • Belo IV. (1235 – 1270) • Vláda posledných Arpádovcov • Karol Róbert I. z Anjou (1301 – 1342) • Ľudovít I. Veľký z Anjou (1342 – 1382) • Žigmund Luxemburský (1387 – 1437) • Vláda Ladislava V. (1440 – 1457) a Vladislava Jagelovského (1440 – 1444) • Vláda Mateja Korvína (1458 – 1490) • Jagelovci (1490 – 1526) • Spoločnosť v Uhorskom kráľovstve • Samospráva • Cirkevná správa • Osídlenie a typy sídiel • Pohrebiská • Cesty a cestné mýto • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Hospodárstvo • Obchod • Vzdelanosť, školstvo a písomníctvo • Architektúra a umenie • Odporúčaná literatúra
Hlavným miestom nákupu a predaja v stredoveku bol trh. Počet trhov a ich význam predovšetkým rástol od 13. storočia, pretože sa zvyšovala hospodárska produkcia aj počet obyvateľov. Trhové miesta vznikali na dopravných križovatkách, v blízkosti významných riek ako Dunaj, riečnych priechodoch alebo hraniciach medzi jednotlivými oblasťami krajiny. Za vlády Arpádovcov panovníci udeľovali takýmto miestam výsady a ani zavedený trh by bez tejto formy podpory nemohol dlho fungovať.
Trhy v stredovekom Uhorsku väčšinou zahŕňali týždenné a výročné trhy známe ako jarmoky. Na trhoch predávali svoje produkty roľníci, remeselníci, ale aj profesionálni obchodníci a maloobchodníci. Pôsobili tu aj lekárnici a strihači alebo požičiavatelia peňazí. Na trhoch sa zvyčajne vyberalo trhové mýto. Najprv sa platilo od voza alebo zvieraťa (napr. somára), na ktorom bol tovar na trh privezený. Neskôr vznikali presné sadzobníky za konkrétny druh tovaru (Gelnica).
Písomné pramene informujú o pestrej škále komodít, ktorými sa obchodovalo. Zo živých zvierat sú spomínané kone, voly, kozy, ovce a ošípané. V blízkosti významných vodných tokov existovali významné trhy s rybami. Okrem živých zvierat sa predávali výrobky z nich ako mäso, tukový loj, vosk, kože a kožušiny. Medzi najvyhľadávanejšie komodity patrila soľ a víno. Na trhoch sa predávala široká škála textilných výrobkov (látky, rukavice, oblečenie). Z potravín je potrebné uviesť syry, ovocie, med a korenie (dovezené z cudziny). Okrem toho sa predávali obilniny (pšenica, raž, jačmeň a ovos), chmeľ a iné plodiny. Medzi ďalšie komodity patrilo seno pre zvieratá, stavebné a palivové drevo. Okrem tovaru každodennej potreby boli v ponuke aj luxusné výrobky. V stredovekom Uhorsku sa za vlády Arpádovcov predávali otroci.
O zahraničnom obchode do nástupu Bela IV. na trón existuje len veľmi málo písomných prameňov. Do Kyjevskej Rusi sa z Uhorska dovážali kone a striebro. Obchodníci z Uhorska v 10. storočí chodili na trhy do Prahy a sú doložení aj v Konštantínopole. Početné nálezy arabských dirhamov na území Uhorského kráľovstva svedčia tiež o diaľkovom obchode. V tomto období sa obchodovalo vo väčšom aj s otrokmi. Kráľ Koloman zakázal napríklad Židom predávať kresťanských otrokov. Ladislav I. sa snažili obmedziť predaj koní do cudziny. Intenzívny obchod prebiehal po Dunaji, kde sa obchodovalo s obilím, hovädzím dobytkom, kožušinami, drevom, vínom, rybami, meďou, cínom, železom a soľou. V 13. storočí sa Uhorsko vďaka geopolitickej situácii (mongolský vpád, úpadok Byzancie) začalo orientovať v zahraničnom obchode na západ. Napríklad do Flámska sa vyvážalo zlato, striebro a vosk. Odtiaľ sa dovážalo hlavne prostredníctvom nemeckých obchodníkov kvalitné súkno. Z oblasti Porýnia pochádzali bronzové predmety a glazovaná keramika zas z rakúskych krajín. Z Benátok sa importovali luxusné predmety a výrobky zo skla. Rozvoj zahraničného obchodu súvisí so zahraničnou politikou Karola Róberta z Anjou a s jeho reformami v oblasti mincovníctva i baníctva. Zaujímavý dokument sa zachoval z roku 1336, keď Karol Róbert z Anjou a český kráľ Ján Luxemburský (1310 – 1346) vydali listinu, ktorá sa týkala zaistenia bezpečnosti pre obchodníkov na cestách vedúcich z Uhorska do Čiech.
Celkove možno podľa doterajších výskumov zahraničného obchodu Uhorského kráľovstva tvrdiť, že bilancia bola pasívna, pretože import výrazne prevyšoval export. Najviac sa dovážali látky (súkno, plátno), korenie a kovové predmety (vo veľkom počte nože z nemeckých a rakúskych krajín), keramické predmety, kamenina, výrobky z benátskeho skla atď. Z Uhorského kráľovstva sa okrem drahých kovov vyvážal najmä hovädzí dobytok, meď, železo a víno. Dobytok našiel odbytiská na trhoch v Benátkach, juhonemeckých mestách, rakúskych krajinách a Sliezsku.