Stredná EurópaUhorské kráľovstvo

Cirkevná správa

OBSAH: Príchod maďarov do PodunajskaŠtefan I. (1000 – 1038) • Vývoj po smrti Štefana I. • Ondrej II. (1205 – 1235) • Belo IV. (1235 – 1270) • Vláda posledných Arpádovcov • Karol Róbert I. z Anjou (1301 – 1342) • Ľudovít I. Veľký z Anjou (1342 – 1382)Žigmund Luxemburský (1387 – 1437)Vláda Ladislava V. (1440 – 1457) a Vladislava Jagelovského (1440 – 1444) • Vláda Mateja Korvína (1458 – 1490) • Jagelovci (1490 – 1526) • Spoločnosť v Uhorskom kráľovstve • Samospráva • Cirkevná správa • Osídlenie a typy sídiel • Pohrebiská • Cesty a cestné mýto • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Hospodárstvo • Obchod • Vzdelanosť, školstvo  a písomníctvo • Architektúra a umenie • Odporúčaná literatúra


So snahami o christianizáciu Maďarov sa v písomných prameňoch stretávame v polovici 10. storočia. V Byzancii boli pokrstení kmeňoví náčelníci Bulču (Bulcsú), Tarmáš a neskôr Ďula (Gyula). Aj pápežská kúria podporovala kresťanské misie u Maďarov. Intenzívnejšie sa o kresťanstvo začal zaujímať veľkoknieža Gejza po roku 970. Pod vplyvom návštevy významnej osobnosti svojej doby – českého biskupa Vojtecha – založil v roku 996 benediktínske opátstvo v Pannonhalme, no pevná uhorská cirkevná správa sa utvorila až za vlády jeho syna Štefana I., keď okolo roku 1000 bolo zriadené Ostrihomské arcibiskupstvo. V priebehu jeho panovania bolo založených v Uhorsku niekoľko ďalších diecéz. Väčšina územia dnešného Slovenska (západná a stredná časť so Spišom) patrila pod správu Ostrihomskej arcidiecézy a jeho východná časť (Abov, Šariš, Uh, Zemplín) patrila do Jágerskej diecézy. Na území Ostrihomskej arcidiecézy v okolí Nitry a neskoršej Trenčianskej stolice bolo na začiatku 12. storočia obnove­né Nitrianske biskupstvo, ale už na začiatku 11. storočia v Nitre existovala kapitula na čele s prepoštom. Po obnovení biskupstva sa stala katedrálnou. Okrem nej existovali kolegiátne (združené) kapituly, ktoré vznikli mimo biskupského sídla pri významnejších kostoloch v Bratislave (založená pravdepodobne v druhej polovici 11. storočia) a na Spišskej Kapitule (založená pravdepodobne na počiatku 13. storočia). Na prepoštstvách v Bratislave a Nitre i v sídlach biskupstiev sa konali tzv. Božie súdy, pri ktorých sa používalo na dokazovaní viny alebo neviny rozpálené železo alebo voda. Biskupstvá boli najdôležitejšou zložkou cirkevnej organizácie. Ďalšou súčasťou cirkevnej správy boli na začiatku Uhorského kráľovstva tzv. hradské fary, ktoré sa pretransformovali za panovania kráľa Kolomana na archidiakonáty. Archidiakoni pomáhali biskupovi pri spravovaní biskupstva a mali aj súdne právomoci v cirkevných záležitostiach. Pri bohoslužbách a udeľovaní sviatostí mohli biskupa zastúpiť archipresbyteri. Archidiakonáti sa ďalej členili na vicearchidiakonáty, ktoré sa ne­skôr pretvorili na dekanáty. Najnižšou organizačnou cirkevnou jednotkou v Uhorsku boli farnosti. V nariadení panovníka Štefana I. sa uvádza, že na desať sídiel mal byť vybudovaný jeden kostol. Otázne je, či sa to podarilo zrealizovať už počas jeho vlády. Z rokov 1332 až 1337 pochádza súpis pápežských desiatkov, na základe ktorého možno rekonštruovať vtedajšiu farskú sieť. Bratislavské prepošstvo bolo zároveň archidiakonátom, kde v roku 1390 existovalo 84 farností. Zvláštne postavenie mali exemptné farnosti, kto­rých farári podliehali priamo biskupovi alebo arcibiskupovi.

Súčasťou cirkevnej organizácie boli kláštory, kde pôsobili spoločenstvá mužov alebo žien žijúcich podľa určitých pravidiel. Kláštory mali v stredoveku vplyv na náboženský, kultúrny, spoločenský, politický a hospodársky život. Existovali v nich skriptóriá, knižnice a školy. Kláštor v Uhorsku bol aj hodnoverné miesto. Na území dnešného Slovenska pôsobilo viacero cirkevných rádov. Za naj­starší kláštor na území dnešného Slovenska sa pokladá Zoborský kláštor pri Nitre, ktorí založili benediktíni. V roku 1075 bol založený ďalší benediktínsky kláštor v dnešnom Hron­skom Beňadiku, ktorý získal rozsiahle majetky nielen na Pohroní. Benediktínske kláštory vznikli tiež v Bzovíku, Veľkom Klíži, Ludaniciach, Krásnej nad Hornádom atď. Okrem panovníka ich zakladali aj významné rody. Viacero kláštorov na území Slovenska prislúchalo k premonštrátom (napr. Jasov, Leles, Šahy). Príslušníci tohto rádu prevzali pod svoju správu aj staršie benediktínske kláštory v Bíni a Bzovíku. V mestách pôsobili od 13. storočia dominikáni (Trnava, Banská Štiavnica, Košice) a františkáni (Bratislava, Nitra, Trnava). Na území dnešného Slovenska v stredoveku pôsobili aj ďalšie rády ako augustiniáni, antoniti, cisteciti, kartuziáni, karmeliti, johaniti atď. Zo ženských rádov je potrebné zmieniť klarisky v Bratislave a Trnave.