OBSAH: Príchod maďarov do Podunajska • Štefan I. (1000 – 1038) • Vývoj po smrti Štefana I. • Ondrej II. (1205 – 1235) • Belo IV. (1235 – 1270) • Vláda posledných Arpádovcov • Karol Róbert I. z Anjou (1301 – 1342) • Ľudovít I. Veľký z Anjou (1342 – 1382) • Žigmund Luxemburský (1387 – 1437) • Vláda Ladislava V. (1440 – 1457) a Vladislava Jagelovského (1440 – 1444) • Vláda Mateja Korvína (1458 – 1490) • Jagelovci (1490 – 1526) • Spoločnosť v Uhorskom kráľovstve • Samospráva • Cirkevná správa • Osídlenie a typy sídiel • Pohrebiská • Cesty a cestné mýto • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Hospodárstvo • Obchod • Vzdelanosť, školstvo a písomníctvo • Architektúra a umenie • Odporúčaná literatúra
Jeden z najvýznamnejších uhorských panovníkov z dynastie Arpádovcov bol Belo IV., ktorý nastúpil na trón v roku 1235. Už predtým zastával významné štátnické funkcie, keď pôsobil ako knieža Slavónie (1220 – 1226) a neskôr Sedmohradska (1226 – 1235). Od začiatku sa rozhodol skoncovať s otcovou politikou, chcel obnoviť neobmedzené kráľovské vlastníctvo z čias prvých Arpádovcov, a vrátiť pomery z čias Bela III. Čoskoro však musel prestať s odoberaním veľkých majetkov od jednotlivcov. Príčinou bolo to, že v roku 1239 dovolil nomádskemu etniku Kumánov usadiť sa v krajine. Zavčasu sa však rozvírili nepokoje medzi nimi a Maďarmi, ktoré bolo treba tlmiť. Niektorým sa zdalo, že sa kráľ zväčša stavia na stranu Kumánov. Belo IV. bol prvý z uhorských kráľov, ktorý niesol titul Cumaniae rex – kráľ Kumánov. Okrem toho si pridal medzi uhorské kráľovské tituly tiež Rex Bulgariae, t. j. kráľ Bulharska.
V roku 1240 zaútočili na Kyjevskú Rus Mongoli (Tatári), ktorí zničili Kyjev. Belo otáľal s vydaním ochranných nariadení a nepomohla mu ani skutočnosť, že jeden z vodcov Kumánov bol obesený po obvinení, že sa spojil s Mongolmi. Kumáni preto opustili krajinu, čím Belo stratil výraznú vojenskú pomoc. V roku 1241 vtrhli Mongoli do Uhorska z troch smerov. Belo IV. sa vydal s ťažko zozbieranou armádou proti hlavnému mongolskému vojsku, ale v bitke pri rieke Slanej v roku 1241 utrpel zdrvujúcu porážku. Mongolské vojská viedol chán Batu. Belovi IV. sa podarilo utiecť s malým oddielom a dostal sa až k prímorským oblastiam v Dalmácii, a to do Trogiru. Mongoli, ktorí kráľa prenasledovali, vydrancovali Zadunajsko a tiež Slavóniu. Do ich rúk sa dostali oblasti na sever a východ od Dunaja, odolalo im len veľmi málo kamenných hradov. Odhaduje sa, že časť obyvateľstva zahynula.
Belo IV. si po návrate z Dalmácie po odchode Mongolov vďaka pustošivým dôsledkom mongolského vpádu uvedomil nesprávne smerovanie svojej politiky. V nasledujúcich rokoch sa namiesto konfrontácie venoval hľadaniu rovnováhy medzi kráľovskou mocou a potrebami spoločnosti. Komisie, ktoré naďalej vysielal, už nemali za cieľ vrátiť majetok kráľovi, ale zabezpečili právoplatnosť vlastníctva majiteľom. Za pomoc v boji proti Mongolom dostali isté výhody napríklad jobagióni na trenčianskom hrade, nad ktorými prebral patronát samotný kráľ a nepodliehali iným pánom. Ďalším obdareným za podobné zásluhy bol župan Detre, ktorý dostal do dedičného vlastníctva majetky v okolí Brzotína. Župan Bogomír dostal majetky v Trenčianskej stolici. Traja poddaní z hradu Beckov získali osobnú slobodu a do držby hrad Beckov aj dedične. Hrad Gýmeš (Jelenec) získal za oddanosť v boji proti Mongolom Ondrej, Ivankov syn. Za vlády Bela IV. nastal rozmach výstavby hradov s kamenným opevnením. Do jeho úmrtia v roku 1270 ich existovalo asi 100. Časť z nich dal postaviť kráľ a jeho rodinní príslušníci (napr. Vyšehrad kráľovná Mária), ale väčšinu vybudovali zemepáni (feudáli) vlastniaci feudálne panstvá. Kráľ sa tiež rozhodol povolať späť do krajiny Kumánov. Panovník zakladal nové sídla, resp. už existujúcim udeľoval rôzne privilégiá, vďaka ktorým sa stávali mestami s vlastnou samosprávou podľa západoeurópskeho vzoru. Nie vždy však dostalo privilégiá mesto alebo mešťania, niekedy išlo len o istú skupinu obyvateľstva. V roku 1238 dostali privilégia „hospes“, t. j. hostia, konkrétne Sasi v Krupine. V Trnave dostalo privilégiá latinské obyvateľstvo v roku 1238. Pred mongolským vpádom dostali privilégiá Trnava (1238), Starý Tekov, Banská Štiavnica a Krupina. Neskôr napríklad Nitra (1248) alebo Banská Bystrica (1255).
Pokúsil sa spraviť zmeny v ekonomickej sfére, kde zmenil mýtny systém – mýto sa neplatilo podľa množstva, ale podľa hodnoty tovaru.