OBSAH: Príchod Maďarov do Podunajska • Štefan I. (1000 – 1038) • Vývoj po smrti Štefana I. • Ondrej II. (1205 – 1235) • Belo IV. (1235 – 1270) • Vláda posledných Arpádovcov • Karol Róbert I. z Anjou (1301 – 1342) • Ľudovít I. Veľký z Anjou (1342 – 1382) • Žigmund Luxemburský (1387 – 1437) • Vláda Ladislava V. (1440 – 1457) a Vladislava Jagelovského (1440 – 1444) • Vláda Mateja Korvína (1458 – 1490) • Jagelovci (1490 – 1526) • Spoločnosť v Uhorskom kráľovstve • Samospráva • Cirkevná správa • Osídlenie a typy sídiel • Pohrebiská • Cesty a cestné mýto • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Hospodárstvo • Obchod • Vzdelanosť, školstvo a písomníctvo • Architektúra a umenie • Odporúčaná literatúra
Príchod Maďarov do Podunajska
Historický vývoj v Podunajsku od druhej polovice 9. storočia výrazne ovplyvnili kočovní Maďari, v slovenskej literatúre označovaní ako starí Maďari. Tí sídlili v prvej tretine 9. storočia severne od Čierneho mora na území, ktoré sa označuje v historiografii ako Etelköz.
Štefan I. (1000 – 1038)
• Vnútorná politika • Zahraničná politika
Prvým uhorským kráľom bol Štefan I. Jeho otec knieža Gejza sa snažil zabezpečiť, aby po ňom prevzal vládu. Tento plán sa mu nepodarilo do úplnej miery splniť, keďže niektoré časti krajiny mali pod správou iní členovia kniežacej rodiny.
Vývoj po smrti Štefana I.
Po Štefanovej smrti sa vystriedali na tróne Peter Orseolo (1038 – 1041 a 1044 – 1046) a Samuel Aba (1041 – 1044). Počas druhej vlády Petra Orseola došlo k povstaniu v Potisí, na čele ktorého stál Vata, ktorý mal ešte stále blízko k pohanským zvykom.
Ondrej II. (1205 – 1235)
Poručníkom Ladislava III. bol mladší brat Imricha Ondrej, ktorý po smrti Ladislava III. nastúpil v máji 1205 ako Ondrej II. Už ako dieťa pôsobil na kniežacom stolci v Haliči (1188 – 1189) a neskôr od roku 1197 spravoval Dalmáciu a Chorvátsko. Na začiatku svojej vlády viedol niekoľko výprav do Haliče.
Belo IV. (1235 – 1270)
Jeden z najvýznamnejších uhorských panovníkov z dynastie Arpádovcov bol Belo IV., ktorý nastúpil na trón v roku 1235. Už predtým zastával významné štátnické funkcie, keď pôsobil ako knieža Slavónie (1220 – 1226) a neskôr Sedmohradska (1226 – 1235).
Vláda posledných Arpádovcov
Po smrti rakúskeho vojvodu Fridricha, ktorým vymreli Babenbergovci (1246) došlo medzi Arpádovcami a českými Přemyslovcami k dlhotrvajúcemu zápasu o babenberské dedičstvo. Vzájomné nepriateľstvo vyvrcholilo bitkou pri Kressenbrune v roku 1260, kde sa českému panovníkovi Přemyslovi Otakarovi II. (1253 – 1278, korunovácia roku 1261) podarilo na hlavu poraziť uhorské vojsko.
Karol Róbert I. z Anjou (1301 – 1342)
Boj Karola Róberta z Anjou o uhorský trón • Boj s oligarchami • Vnútorná politika • Zahraničná politika
V období stredoveku platilo, že ak vymrel mužský potomok rodu, považoval sa celý rod za vymretý. A nebolo to len v prípade panovníckej rodiny. Čo sa týka kráľovských rodín, v prípade vymretia mohli uplatniť dva princípy: princíp príbuzenstva alebo voľbu.
Ľudovít I. Veľký z Anjou (1342 – 1382)
Vnútorná politika • Zahraničná politika
Ľudovít I. na trón nastúpil ako najstarší spomedzi troch synov Karola Róberta. Prímenie „Veľký“ si vyslúžil ako jediný spomedzi uhorských kráľov. Hoci sa používa dodnes, udomácnilo sa až v priebehu 19. storočia u maďarských historikov.
Žigmund Luxemburský (1387 – 1437)
Nástup na trón • Zahraničná politika • Žigmund Luxemburský a Husiti • Smrť Žigmunda Luxemburského a vláda Albrechta Habsburského
Ľudovít I. Veľký nemal syna, a preto sa muselo riešiť nástupníctvo na tróne. Staršia dcéra Mária bola zasnúbená so Žigmundom Luxemburským[1], druhým synom českého panovníka Karola IV.[2] a mala sa stať poľskou kráľovnou. Mladšiu dcéru Hedvigu, ktorá mala vládnuť v Uhorsku, zasnúbili s Viliamom, ktorý bol synom rakúskeho vojvodu Leopolda III. Habsburského.
Vláda Ladislava V. (1440 – 1457) a Vladislava Jagelovského (1440 – 1444)
Vo februári 1440 sa Alžbete na komárňanskom hrade narodil syn, ktorého nechala 15. mája 1440 korunovať za uhorského kráľa Ladislava V. (1440 – 1457). Keďže prišiel na svet po smrti svojho otca, tak získal prívlastok Pohrobok (Posthumus). Už predtým, 8. marca, bol uhorským snemom zvolený a následne až v júli korunovaný za uhorského kráľa aj poľský panovník Vladislav Jagelovský (1440 – 1444). Krajina mala dvoch kráľov a došlo k otvorenej vojne.
Vláda Mateja Korvína (1458 – 1490)
Upevňovanie moci • Zahraničná politika • Reformy
Rod Huňadyovcov spravil v 15. storočí závratnú kariéru. Od kráľa Žigmunda Luxemburského získal rytier Vajk z Valašska hradné panstvo Hunyad (Vajda-Hunyad/Hunedoara) v Sedmohradsku. Jeho syn Ján Huňady bol mimoriadne talentovaný vojvodca a stal sa najbohatším magnátom Uhorska. Napokon vnuk Matej Huňady, zvaný Korvín, zasadol na kráľovský trón.
Jagelovci (1490 – 1526)
Jagelovci opäť na uhorskom tróne • Vladislav II. Jagelovský (1490 – 1516) • Ľudovít II. Jagelovský (1516 – 1526) • Dóžovo a banícke povstanie • Boj s Osmanmi
Hoci Matej Korvín si prial za svojho nasledovníka nemanželského syna Jána, ale uhorský snem zvolil nakoniec z možných kandidátov na trón Vladislava Jagelovského, ktorý bol už od roku 1471 českým kráľom. Vládol v Uhorsku ako Vladislav II. Jagelovský (1490 – 1516).
Spoločnosť v Uhorskom kráľovstve
Ako uvádza Vladimír Segeš (2013, 170-171) v priebehu vývoja sa v Uhorskom kráľovstve ku koncu stredoveku vyprofilovali v zásade štyri privilegované stavy: preláti (praelati) spolu s ostatnými príslušníkmi duchovenstva (clerici), veľmoži nazývaní aj ako magnáti alebo baróni (magnates, barones), šľachtici (nobiles) a slobodné kráľovské mestá (liberae civitates regiae).
Samospráva
Teritoriálnou a správnou jednotkou Uhorského kráľovstva boli stolice – komitáty. Na území dnešného Slovenska nadväzovali na staršiu správu. Kráľovské komitáty (comitatus) vznikli po roku 997 a tvorili viac-menej uzavreté územie (obvod). Medzi najstaršie patrili napríklad Bratislavský a Nitriansky komitát.
Cirkevná správa
So snahami o christianizáciu Maďarov sa v písomných prameňoch stretávame v polovici 10. storočia. V Byzancii boli pokrstení kmeňoví náčelníci Bulču (Bulcsú), Tarmáš a neskôr Ďula (Gyula). Aj pápežská kúria podporovala kresťanské misie u Maďarov.
Osídlenie a typy sídiel
Vývoj osídlenia • Vidiecke sídla • Mestá • Hrady a hrádky • Kláštory
Nedostatočná pramenná základňa nedovoľuje kvantifikovať stav osídlenia z obdobia 11. a 12. storočia. Predpokladá sa, že takmer polovica všetkých ľudí v tomto období žila v oblasti dolného Pohronia, Požitavia, Ponitria a Považia. V týchto oblastiach bola najhustejšia sieť osídlenia.
Pohrebiská
V období od 10. storočia sa pochovávalo kostrovým spôsobom. V priebehu 10. storočia postupne vymizli takmer všetky staršie pohrebiská s prvkami veľkomoravskej materiálnej kultúry. Tieto boli nahradené novozaloženými rádovými nekropolami (v minulosti označovanými ako pohrebiská typu Belo Brdo), ktoré vznikli mimo oblastí so staršími hrobmi alebo niekedy v bezprostrednej blízkosti.
Cesty a cestné mýto
Komunikácie boli v minulosti výraznou orientačnou líniou v krajine, ktorou prechádzali. Viaceré prvky v krajine sú v neustálom procese vývoja a zmien. Cestná sieť nie je výnimkou. Rozvíja sa, aby slúžila meniacemu sa modelu osídlenia. Od 13. storočia sa hlavná dopravná sieť v stredovekom Uhorsku menila v závislosti s rastúcimi a prosperujúcimi mestami.
Poľnohospodárstvo
Väčšina pôdy v Uhorskom kráľovstve slúžila na pestovanie obilnín a poskytovala uspokojivé výnosy z jesenného a jarného siatia. Nízko položené oblasti a nižšie kopcovité oblasti vyhovovali klimatickými pomermi (zrážky a priemerné teploty) pre pestovanie pšenice siatej.
Chov zvierat, lov a rybolov
Prírodné a geografické vlastnosti Karpatskej kotliny boli vhodné na chov hospodárskych zvierat vo veľkom meradle. Rôzne reliéfne a hydrologické podmienky a rozmanitosť flóry dovoľovali uplatniť rôzne formy chovu zvierat. Celé územie stredovekého Uhorska bolo vždy bohaté na voľne žijúce zvieratá, ako často uvádzajú cestovatelia z cudziny a dokladajú aj písomné záznamy o veľkých kráľovských lovoch.
Hospodárstvo
Baníctvo bolo dôležitou súčasťou hospodárstva stredovekého Uhorska. Kráľovstvo malo dve veľké banské oblasti: územie stredného i východného Slovenska a Sedmohradsko. Ušľachtilé, a íné neželezné kovy ako aj železo boli potrebné suroviny pre rôzne druhy remesiel a razbu mincí.
Obchod
Hlavným miestom nákupu a predaja v stredoveku bol trh. Počet trhov a ich význam predovšetkým rástol od 13. storočia, pretože sa zvyšovala hospodárska produkcia aj počet obyvateľov. Trhové miesta vznikali na dopravných križovatkách, v blízkosti významných riek ako Dunaj, riečnych priechodoch alebo hraniciach medzi jednotlivými oblasťami krajiny.
Vzdelanosť, školstvo a písomníctvo
Vzdelanosť do 13. storočia v Uhorskom kráľovstve sa dala nadobudnúť predovšetkým na školách pri významných cirkevných inštitúciách. Predpokladá sa ich existencia v Bratislave, Nitre a Špišskom Podhradí pri njdôležitejších kláštoroch (Zobor, Hronský Beňadik a Jasov).
Architektúra a umenie
O architektúre z obdobia vzniku Uhorského kráľovstva máme strohé informácie. Podľa doterajších poznatkov sa predpokladá, že sa formovala pod západnými, južnými a východnými vplyvmi. Pre obdobie pred koncom 11. storočia sa používa termín predrománska alebo ranorománska architektúra.
Odporúčaná literatúra