OBSAH: Úvod • Svätá ríša rímska, Veľká schizma, boj o investitúru • Počiatky križiackych výprav • Pápežský štát v 12. a 13. storočí • Pápeži v Avignone • Západná schizma • Pápeži v 15. storočí • Odporúčaná literatúra
Úvod
Vývoj Európy v stredoveku výraznou mierou ovplyvnili rímski biskupi ako hlavný predstavitelia latinskej cirkvi, ktorí sa označovali aj ako pápeži (gr. pappas – otec). Dodnes sú považovaní za priamych nástupcov apoštolov sv. Petra a Pavla.
Svätá ríša rímska, Veľká schizma, boj o investitúru
Situácia sa zmenila po nástupe Jána XII. (955 – 964). Tento hľadal oporu pri konfliktoch v Itálii u Ota I. (936 – 973), ktorého v roku 962 korunoval za cisára. Panovník potvrdil práva pontifika na územie pápežského štátu, ktoré zobral pod svoju ochranu.
Počiatky križiackych výprav
V druhej polovici 11. storočia sa zhoršila situácia v Palestíne v dôsledku bojov seldžuckých Turkov s egyptskými Fátimovcami. Z tohto dôvodu sa pápež Gregor VII. (1073 – 1085) pokúsil v roku 1074 zorganizovať vojenské ťaženie s cieľom oslobodiť Jeruzalem, ktoré sa ale napokon neuskutočnilo.
Pápežský štát v 12. a 13. storočí
V 12. a 13. storočí nastal v Európe ekonomický rast a boli založené univerzity vo viacerých štátoch (napr. Vicenza, Oxford, Paríž), kde sa rozvíjalo tiež štúdium teológie, filozofie (scholastika) a práva. Rozvoj vzdelanosti mal vplyv na reformu cirkvi. Na prelome 12. a 13. storočia sa objavili nové mendikatské (žobravé) rehole – františkáni a dominikáni.
Pápeži v Avignone
Francúzsky panovník Filip IV. si presadil, aby sa po krátkom pontifikáte Benedikta XI. (1303 – 1304) stal pápežom francúzsky arcibiskup z Bordeaux Raymond Bertrand de Gotha, ktorý prijal meno Klement V. (1305 – 1314).
Západná schizma
Po smrti Gregora XI. sa stal po dlhšom čase pápežom kandidát pochádzajúci z Itálie, a to Urban VI. (1378 – 1389). Pôvodne sa volal Bartolomeo z Prignana a vo funkcii arcibiskupa v Bari viedol od roku 1377 pápežskú kanceláriu.
Pápeži v 15. storočí
Felix V. sa vzdal svojho mandátu až za nového pápeža Martina V. (1447 – 1455). Už v roku 1448 ríšsky panovník Fridrich III. (1440 – 1493) uzavrel s Martinom V. Viedenský konkordát, ktorý určoval vzťahy medzi cisárom, ríšskymi kniežatami a pápežskou kúriou až do roku 1803.