OBSAH: Poľsko do konca 9. storočia • Piatsovci • Ľudovít I. Veľký z Anjou • Bezvládie 1382 – 1384 • Únia s Litvou • Spoločnosť • Správa • Cirkevná správa • Osídlenie • Mocenské centrá • Mestá a trhy • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Poľnohospodárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov a lov • Baníctvo a remeslá • Obchod • Architektúra a umenie • Vzdelanosť a literárna tvorba • Odporúčaná literatúra
Okrem regionálneho, skôr výmenného, obchodu existoval od raného stredoveku i rozvinutý diaľkový obchod. Svedčia o tom predovšetkým hromadné nálezy mincí. Z lokality Obrzycko vo Veľkopoľsku pochádzajú mince stredoázijskej razby, ďalej mince z Nemeckej ríše, Itálie, Wessexu, Čiech a Byzancie. Depot bol uložený do zeme po roku 970. Z lokality Węgierskie pochádza iný depot šperkov a arabských mincí, ktoré boli razené medzi rokmi 868/878 až 942/954. Nálezy byzantského hodvábu, perál z Perzského zálivu, porýnskych bronzových mís, hlinených kraslíc z Kyjevskej Rusi a iných predmetov cudzieho pôvodu z hradiska Opole v Hornom Sliezsku svedčia taktiež o diaľkovom obchode. V Poľsku sa našli na viacerých miestach aj bronzové váhy (napr. Źlinicy). Prostredníctvom obchodných centier v Pomoransku (Wolin či Kołobrzeg), obchodovali v ranom stredoveku Slovania z tejto oblasti so Škandináviou, porýnskou oblasťou, Dánskom či Anglickom. Ako platidlá mohli slúžiť tkaniny, kožušiny a v období existencie Veľkej Moravy aj sekerovité hrivny. Práve tieto sa podarilo odkryť vo veľkom množstve napríklad v Krakove. Pravdepodobne na začiatku vlády Boleslava I. Chrabrého sa začali raziť prvé mince. Vyrábali sa v Hnezdne, Poznani, Gieczi, Mogile a na Lednickom ostrove. Nepôsobili tu regulárne mincovne, pretože sa predpokladá, že razbu vykonávali zlatníci a nie mincmajstri. Tieto prvé mince nemali výrazný vplyv na hospodárstvo. Postupne sa mince začali raziť vo všetkých hlavných mestách jednotlivých kniežactiev. V 14. storočí došlo v strednej Európe k veľkým menovým reformám, ktoré spočívali v prechode z denárovej meny na grošovú. Reforma sa začala v Českom kráľovstve za vlády Václava II., a preto sa aj na území Poľska začali rýchlo používať kvalitné české groše. Vladislav I. Lokietok a Kazimír III. Veľký razili tzv. malé groše. Posledne menovaný panovník sa snažil zaviesť jednotný mincový systém. Právo na razenie mincí sa stalo právomocou kráľa. Poľská hrivna mala hodnotu 48 grošov, jeden groš dva kvartniky, kvartnik dva štvrťgroše a štyri denáre. Denár mal hodnotu dvoch obolov. Nízke zásoby striebra v Poľsku znamenali, že reforma priniesla polovičné výsledky. Kvalita mincí kolísala.
Panovník a kniežatá kontrolovali medzinárodný obchod. Zavedie colných poplatkov prinášalo značný príjem. Poľské kráľovstvo sa predovšetkým od 14. storočia stalo dôležitou tranzitnou krajinou, ktorá sa nachádza na križovatke hlavných obchodných ciest. Významná medzinárodná obchodná tepna viedla zo západnej Európy cez Sliezsko, Malopoľsko do Ľvova a ďalej smerom k Čiernemu moru a na Krym. Ďalšia smerovala z uhorských banských centier na Slovensku popri rieke Visla do pruských miest na území Rádu nemeckých rytierov. Na križovatke týchto obchodných ciest ležal Krakov. Toto hlavné mesto kráľovstva mohlo vďaka kráľovej podpore úspešne konkurovať Vratislavi alebo Košiciam. Krakov získal od Vladislava I. Lokietka právo skladu a mal monopol na obchod s uhorskou meďou a poľským olovom. Jeho kupci obchodovali na východe, ale hlavne Nizozoemsku a Itálii. V Krakove a v iných mestách pôsobili obchodníci z nemeckých krajín a Itálie. Z Poľska sa vyvážalo olovo, soľ, kožušiny, drevo, súkno a decht. Importovali sa luxusné predmety, vzácne tkaniny, korenie alebo kovové predmety. Cez Poľsko smerom do západnej Európy na trh smerovali stáda volov z Rusi a Moldavska. Obchodovalo sa aj s obilím. Po nástupe Jagelovcov na trón na dôležitosti získali cesty smerujúce do Vilniusu. V 15. storočí sa rozvinula riečna doprava vďaka potrebe prepravy dreva do baltských prístavov.
Miestny obchod začal v kráľovstve zohrávať tiež dôležitú úlohu. Pomerne hustá sieť miest, najmä v Malopoľsku, podporovala formovanie miestneho trhu. Na ňom sa ponúkali základné výrobky a potraviny. Konali sa pravidelné týždenné trhy a výročné jarmoky.