OBSAH: Poľsko do konca 9. storočia • Piatsovci • Ľudovít I. Veľký z Anjou • Bezvládie 1382 – 1384 • Únia s Litvou • Spoločnosť • Správa • Cirkevná správa • Osídlenie • Mocenské centrá • Mestá a trhy • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Poľnohospodárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov a lov • Baníctvo a remeslá • Obchod • Architektúra a umenie • Vzdelanosť a literárna tvorba • Odporúčaná literatúra
Slovania na území dnešného Poľska pochovávali výlučne žiarovým spôsobom v jamových hroboch alebo v mohylách, a to až do 10. storočia. Viacero mohýl usporiadaných do niekoľkých skupín bolo preskúmaných napríklad v lokalite Puszcza Białowieska, kde sa pochovávalo od 6. do 12. storočia. Prechod ku kostrovému pochovávaniu sa spája s prijatím krstu Mieškom I. v roku 966. Z oblasti Veľkopoľska sú doložené birituálne mohylové pohrebiská (Piaski – Rochy). V Lutomiersku sa preskúmalo pohrebisko s plochými kostrovými a jamovými žiarovými hrobmi, pričom v dvoch hroboch bolo doložené pochovávanie kostrovým a žiarovým rítom. Na území Mazovska sa pochovávalo v hroboch s kamennými konštrukciami, t. j. hrobová komora bola vykladaná kameňmi (Łączyn Stary). Hroby boli orientované smerom východ – západ a obsahovali bohatú výbavu. Mŕtvy sa do hrobu ukladal vo vystretej polohe a s rukami pozdĺž tela. Niekedy bol nad hrobom postavený kamenný násyp. Niektoré kostrové hroby, kde sa našli ozdoby alebo zbrane škandinávskeho pôvodu, bývajú spájané s pobytom Vikingov na území Poľska (Skokówsko, Ciepłe, Łubowo, Luboń). Pre 11. a prevažnú časť 12. storočia sú charakteristické radové pohrebiská. Počet pochovaných na tomto type pohrebísk sa pohybuje od niekoľkých jednotlivcov až po niekoľko stoviek jedincov. Ide o ploché pohrebiská. Hroby sú orientované buď na západ, alebo východ a usporiadané do radov. V hroboch sa nachádzajú ozdoby, amulety, zbrane a predmety každodenného používania (kresadlá, nože, ocieľky, kovania z vedier atď.). Svedčí to o prežívaní pohanských zvykov v tomto období. V Krakove-Zakrzówku bolo odkrytých 76 kostrových hrobov datovaných do obdobia od prelomu 10./11. storočia do polovice 13. storočia. Obsahovali okrem súčastí odevu a ozdôb aj predmety dennej potreby, ako napr. nože, kresadlá atď. V niektorých prípadoch sa našli mince, hlinené nádoby a kovania vedierok. Hroby boli asi na povrchu označené. Od 12. storočia prebehla na území stredovekého poľského štátu zmena v pochovávaní mŕtvych. Najprv sa na hradiskách začína vo väčšom počte pochovávať na cintorínoch a od polovice 12. storočia sa tento spôsob rozširuje na vidiek, kde sú takéto cintoríny využívané až do 19. storočia. Nebohý sa na konci raného stredoveku ukladal do hrobu už bez prídavkov. Prestížne miesto pre hrob bolo vo vnútri kostola v blízkosti pozostatkov svätých.