OBSAH: Poľsko do konca 9. storočia • Piatsovci • Ľudovít I. Veľký z Anjou • Bezvládie 1382 – 1384 • Únia s Litvou • Spoločnosť • Správa • Cirkevná správa • Osídlenie • Mocenské centrá • Mestá a trhy • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Poľnohospodárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov a lov • Baníctvo a remeslá • Obchod • Architektúra a umenie • Vzdelanosť a literárna tvorba • Odporúčaná literatúra
Vďaka dynastickým vzťahom Piastovcov a kontaktov miestnych politických elít architektúra ranom stredoveku čerpala zo vzorov z Porýnia, Saska, povodia rieky Mása a južného Nemecka. Na konci 11. storočia došlo k výstavbe nových katedrál v Hnezdne a Poznani. Dlho trvala stavba wawelskej katedrály v Krakove. V polovici 12. storočia sa začala rekonštrukcia vratislavskej katedrály dokončená v nasledujúcom storočí v novom gotickom štýle. V roku 1144 bola vysvätená katedrála v Płocku. Výstavba prebiehala v najstarších benediktínskych kláštoroch Tyńiec, Mogilno a Lubin.
Vláda Kazimíra III. Veľkého bola obdobím rozkvetu gotickej kultúry v Poľsku. V tomto období sa začali budovať alebo dokončili katedrály skoro v každom biskupskom sídle. Najveľkolepejšie samozrejme vznikli v Hnezdne a Krakove. V mestách došlo k výstavbe alebo prestavbe farských kostolov. Stavali sa kamenné verejné budovy a v menšom meradle aj meštiacke domy. Kazimír III. Veľký financoval vo veľkom výstavbu mestských opevnení a nových hradov. Menšie stavebné aktivity prebiehali na vidieku. Architektúra a umenie čerpali z juhonemeckých , italských alebo brandenburských vzorov.
Za panovania Jagelovcov pretrvával gotický sloh. Výstavbu financovali nielen králi, ale vo väčšom aj biskupi a bohatšia šľachta. V 15. storočí prebiehala intenzívna výstavba nových katedrál, mestských i farských kostolov vo východných častiach kráľovstva. V tomto období došlo k prestavbe miest a vybudovali sa nové reprezentatívne domy i radnice hlavne v priestoroch námestí. Radnica bola každý deň sídlom úradov a počas sviatkov sa stala miestom stretnutia mestských elít. Boli to monumentálne budovy zdobené maľbami s bohatou ikonografiou, hodinovými vežami, početnými komorami a miestnosťami. Stavby cechov, bratstiev alebo združení boli rovnako dobre vybavené. O ekonomickej sile mesta vypovedal vzhľad farského kostola. Farský kostol v meste bol rozdelený medzi rôzne profesijné skupiny a združenia. Okrem kamennej a tehlovej architektúry naďalej prevládali objekty z dreva. Bohaté rodiny si stavali vlastné kaplnky.
Na konci 14. a začiatku 15. storočia bolo umenie pod vplyvom Čiech a Sliezska (krucifix kráľovnej Hedvigy v katedrále vo Wawel, Pieta z Kostola sv. Barbary v Krakove, Madonna z Krużlowa). Rozvíjal sa gotický sloh. Juhonemecké a burgundské vplyvy sú zrejmé na hrobke Vladislava II. Jagelovského vo Waweli.
V tridsiatych rokoch 15. storočia sa v umení prejavil rakúsky a francúzsky vplyv. Vznikli veľké gotické oltáre. Významné dielne pôsobili na Spiši a Krakove. Centrom spišskej školy bol Nowy Sącz, kde sa tvorili oltáre pre chrámy v Malopoľsku. V Krakove v rokoch 1477 až 1496 tvoril vynikajúci norimberský umelec Vít Stvoš (Veit Stoss). Medzi najvýznamnejšie diela patria oltár Nanebovzatia Panny Márie v Kostole Nanebovzatia Najsvätejšej Panny Márie v Krakove a náhrobok Kazimíra Jagelovského v krakovskom Waweli.