OBSAH: Poľsko do konca 9. storočia • Piatsovci • Ľudovít I. Veľký z Anjou • Bezvládie 1382 – 1384 • Únia s Litvou • Spoločnosť • Správa • Cirkevná správa • Osídlenie • Mocenské centrá • Mestá a trhy • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Poľnohospodárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov a lov • Baníctvo a remeslá • Obchod • Architektúra a umenie • Vzdelanosť a literárna tvorba • Odporúčaná literatúra
Oblasť dnešného Poľska je bohatá na nerastné suroviny. Olovo sa získavalo v stredoveku v malopoľskom Olkusze, v okolí Szarleja v Sliezku a na lokalite Chęciny. Z roku 1136 sa v kniežacej bule spomína ťažba olova a striebra v okolí dnešného mesta Bytom. V kameňolomoch na úbočiach Sobótky sa doloval granit, z ktorého sa vyrábali žarnovy. Vápenec sa ťažil v krakowsko-wieluńskom pásme. Soľ sa získavala v okolí Krakova, Przemyśla, v Kujavsku a v strednom Poľsku. Dodnes sú známe lokality Wieliczka a Bochnia. Soľ patrila k strategickým surovinám podliehajúcim kráľovskej regulácii. Stala sa tiež dôležitou vývoznou komoditou a obchod bol regulovaný príslušnými kráľovskými predpismi. V čase Kazimíra III. Veľkého nastalo obdobie rozmachu obchodu so soľou. Na konci panovania v roku 1368 kráľ schválil štatút špecialistov na ťažbu soli, ktorý presne vymedzil zásady fungovania. Panovník ťažbu prenajímal tzv. župníkom, korí odvádzali ročný poplatok.
Archeologické nálezy svedčia o rozvoji viacerých remesiel v ranom stredoveku. Rozvinuté bolo kováčstvo, šperkárstvo a hrnčiarstvo. V oblasti Sliezska bolo rozšírené hutníctvo. Železo sa tavilo v tzv. dymárkach, ktoré sa našli napríklad na lokalite Ļazy na úbočí Svätokrížskych hôr (Góry Swiętokrzyske). V závislosti od veľkosti pece sa získavalo železo v tvare bochníka, nazývané lupa, ktoré vážilo od 5 kg. Z týchto lúp následne kováči vyrábali široký sortiment predmetov. Napríklad v Nowej Hute sa podarilo objaviť depot železných predmetov, ktoré pochádzali z 9. alebo z počiatku 10. storočia. Obsahoval okrem iného radlice, nožnice, okutia vedra, ostrohy, kľúče atď. Šperkári pôsobili predovšetkým na centrálnych hradiskách ako Krakov, Kruszwica, Poznaň, Vratislav. Zo spomínaných lokalít pochádzajú bohaté nálezy záušníc, záveskov, hrkálok, náramkov, prsteňov atď. Pri výrobe šperkov sa používali techniky ako tepanie, lisovanie, granulácia, filigrán, inkrustácia, niello, email. Ako surovina sa okrem zlata a striebra používal bronz, cín, olovo a železo. Odlievacie formy sa našli napríklad v Krakove a Czermne. O pôsobení zlatníkov svedčia aj miestne názvy typu Złotniky. Šperkári vyrábali aj liturgické predmety a krížiky alebo schránky na relikvie. Nálezy liturgických predmetov (kalich, paténa) sú známe z Tynca alebo Krakova. Keramika nájdená v Poľsku sa vyrábala v ruke, obtáčala sa na hrnčiarskom kruhu a v mladšom období raného stredoveku sa vyrábala na rýchlo rotujúcom hrnčiarskom kruhu. Od 2. polovice 10. storočia až do 1. polovice 13. storočia sa často na keramike objavujú rozličné znaky (kruhy, kríže, svastika). Ich interpretácie sú rôzne. Mohlo ísť o znaky hrnčiarov alebo o magické symboly atď. V 11. storočí sa objavujú v nálezoch nádoby pokryté farebnou polevou (Kruzswica, Opole). V Opole sa v sídliskových vrstvách z 10. až 13. storočia nachádza keramika s prímesou grafitu. Rovnaká sa zistila aj na iných lokalitách. Predpokladá sa, že ide o importy z Čiech, kde v tomto období boli takéto výrobky v obľube. Z hliny sa vyrábali aj figúrky a hrkálky (Gdansk, Kruzswica). Rozvinutým remeslom bolo kamenárstvo. Slovania boli známi výrobou žarnovov z pieskovca, porfýru alebo granitu. Stopy o ťažbe granitu v ranom stredoveku sa našli na úbočí Góry Ślęży. Rôzne kamenné ocieľky sa podarilo odkryť v Kruszwici. Predovšetkým z mäkkého kameňa sa vyrábali prasleny. Z Opole a Czerska pochádzajú hotové aj nedokončené exempláre vyrobené z vápenca. Známe sú aj kamenné odlievacie tégliky (Opole). Na pohrebiskách v Hnezdne, Lednickom ostrove či v Poznani sa vyskytovali kamenné náhrobky. Predovšetkým od 10. storočia sa kamenári uplatnili pri stavbe kostolov alebo hradov a neskôr aj mestských opevnení. Kameň sa využíval aj v pohanskom náboženstve Slovanov, o čom svedčí socha Svantovíta objavená v rieke Zbrucz. Na území Poľska existovala od raného stredoveku aj výroba skla. Sklári pracovali v Kruszwici, kde o tom svedčí nález pecí a téglikov na tavbu skla z 12. storočia. Nálezová situácia nasvedčuje tomu, že tunajšia huta existovala najneskôr už v 11. storočí. Z Poznane, Vratislavi, Hnezdna, Kruszwice pochádzajú fragmenty vitrážového skla. Množstvo sklenených predmetov je doložených tiež z viacerých ranostredovekých kultúrnych vrstiev v Štetíne. Špeciálnym remeslom bolo spracovávanie baltského jantáru, z ktorého vznikali rôzne ozdoby, amulety, ale aj prasleny. Zber jantáru bol vedľajšou činnosťou pobaltských rybárov. Jantár sa potom opracovával pomocou dláta a jednoduchého sústruhu. V Jacewe sa podarilo doložiť výrobu predmetov z jantáru už v dobe rímskej. Nedokončené predmety nájdené v Kołobrzeku svedčia tiež o prítomnosti remeselníkov. Dôkazom spracovávania dreva sú nálezy predmetov dennej potreby (napr. lyžice, rukoväte nožov) a predovšetkým drevené konštrukcie opevnení hradísk, mosty, stavby obytných a hospodárskych budov. Drevené stavby dominovali počas celého stredoveku Rozšírené bolo debnárstvo, dokladajú to nálezy z Opola, Niestronna, Hnezdna, Poznane. Okrem samotného dreva sa využívala aj kôra a lyko. Rozvinuté bolo aj košikárstvo. Textil sa vyrábal z ľanu, konope a vlny. O tkáčstve svedčia predovšetkým nálezy praslenov. Tkáčstvo dokladajú napríklad aj nálezy predmetov na čechranie vlny a česanie ľanu v Hnezdne a fragment dreveného vretena s niťou z Lednického ostrova. Z Gdanska pochádzajú nálezy praslice, motovidla, člnku a tkacích doštičiek. Z ranného stredoveku pochádzajú doklady tkanín z Gdanska, ktoré boli tkané rôznymi spôsobmi. Z tejto lokality pochádza aj dôkaz o výrobe súkna. Koža z hovädzieho dobytka, kôz, koní, ale aj jeleňov a iných divokých zvierat sa používala na výrobu obuvi, čiapok, rukavíc, torieb, remeňov, pošiev na nože, sediel, štítov atď. O spracovávaní kože svedčia nálezy ihiel a kožených predmetov (Hnezdno, Gdansk, Opole). Fragment sedla zo začiatku 11. storočia pochádza z Lutomierska. V Štetíne sa podarilo odkryť jamu s hrudkami vápna a so zvieracou srsťou, ktorá slúžila zrejme na garbiarske účely. Spracovanie kostí a parožia bolo tiež dôležitou remeselnou činnosťou. Sortiment výrobkov z týchto surovín bol rozmanitý – hrebene, rukoväte nožov, luky, šidlá, ihly, lyžice, píšťalky, pošvy atď. Bohato zdobené hrebene pochádzajú napríklad z Kruzswice či Hnezdna. Hracie kocky z raného stredoveku sa našli v Hnezdne, Poznani, Opoli atď. Zaujímavým nálezom sú šachové figúrky z parožia zo Sandomierza, ktorými sa hralo v 11. alebo 12. storočí.
Po vzniku stredovekých miest sa v nich sústredila remeselnícka výroba. Remeselníci sa združovali do cechov, ktoré sa zameriavali na určitú oblasť výroby. Výrobky sa predávali na miestnych trhoch. Jedine súkenníci predávali lacnejšie súkno aj na zahraničných trhoch.