OBSAH: Poľsko do konca 9. storočia • Piatsovci • Ľudovít I. Veľký z Anjou • Bezvládie 1382 – 1384 • Únia s Litvou • Spoločnosť • Správa • Cirkevná správa • Osídlenie • Mocenské centrá • Mestá a trhy • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Poľnohospodárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov a lov • Baníctvo a remeslá • Obchod • Architektúra a umenie • Vzdelanosť a literárna tvorba • Odporúčaná literatúra
Pôda sa v ranom stredoveku obrábala dreveným hákovým radlom. Od 9. storočia bol drevený hák vybavený železnou radlicou. Od 12. storočia sa začal vo väčšom používať pluh. Predpokladá sa, že po 10. storočí sa uplatnil trojpoľný systém. Na úpravu pôdy po siatí sa používali brány z vetiev alebo rámové brány. Na základe paleobotanických analýz z viacerých lokalít sa zistilo, že z obilnín sa pestovali najviac raž a proso, menej pšenica, jačmeň a ovos, zo strukovín to boli hrach a šošovica. V 15. storočí dominovalo pestovanie raže a ovsa. Doložené je používanie pohánky, cesnaku, cibule. Predovšetkým na výrobu látok sa pestovali ľan a konope. Z 10. storočia pochádzajú nálezy svedčiace o pestovaní uhoriek, a to z hradísk Hnezdno a Poznaň. Obilie sa zberalo kosákom a na sekanie trávy sa používala kosa s krátkou rukoväťou. Z Biskupina a Hnezdna pochádzajú aj nálezy pošiev z rohoviny na kosáky. Obilie sa mlelo v žarnovoch alebo sa drvilo, skladovalo sa väčšinou v zásobnicových jamách hruškovitého tvaru. Neskôr sa rozšírili vodné mlyny.
V ovocných sadoch sa pestovali jablká, slivky, hrušky, broskyne, čerešne a višne. Väčšie množstvo višňových kôstok sa podarilo získať zo sídliskových vrstiev z 9. – 11. storočia v Hnezdne. Z Opole, Varšavy a zo Štetína pochádzajú aj nálezy vlašského orecha. Na základe nálezov hroznových kôstok z Hnezdna a Poznane, ktoré sa datujú do 10. až 11. storočia, sa uvažuje o pestovaní viniča.
Medzi kostrovými pozostatkami, ktoré boli získané archeologickým výskumom, mali prevahu kosti ošípanej. Menej bol zastúpený hovädzí dobytok, ovce a kozy. Z hydiny sa chovali kury, kačice a husi. Medzi domáce zvieratá patril aj pes. Dobytok sa pásol voľne. Pri väčšom množstve naň dohliadali pastieri. Na zimu sa prikrmoval senom. Tráva sa kosila srpom a neskôr kosou. Hrabala sa do stohov drevenými hrabľami. Voly sa používali na ťažné práce. Kôň sa takto využíval až v neskoršom období. Kravy sa chovali predovšetkým na mlieko. Ovce sa chovali aj na vlnu, ako o tom svedčia nálezy železných ovčiarskych nožníc. V 15. storočí sa na jednom väčšom statku chovali jeden alebo dva kone, 4 voly, 3 kravy, 8 sviň a niekoľko oviec.
Podobne ako v celom slovanskom svete aj v Poľsku bolo známe brtníctvo. Roj včiel bol vsadený do otvorov, ktoré boli urobené do starých stromov s hrubými kmeňmi vo výške 4 – 7 m nad zemou. Ku koncu raného stredoveku sa predpokladá chov včiel v úľoch. V ranom stredoveku sa rozvinula produkcia vosku, ktorý sa stal dôležitým obchodným artiklom.
Kosti zvierat, ktoré boli ulovené, sú v kostrových pozostatkoch zvierat zastúpené v malom počte. Poľovalo sa na jelene, srny, losy, diviaky, tury, zubry, medvede, z menších zvierat na vydry, bobry, líšky, sysle a veveričky. Z arabských prameňov vieme, že Slovania obchodovali s bobrími kožami. Poľovalo sa lukmi, oštepmi, nožmi, prakmi aj palicami. Pri love sa používali aj psy. Vyššie spoločenské vrstvy využívali aj sokoly a jastraby.
Rybolovom bola známa hlavne oblasť Pomoranska. Lovil sa tu sleď, jeseter, lieň, losos, ostriež, sumec, šťuka či úhor. Na území Veľkopoľska a Kujavska je na archeologických lokalitách doložený kapor, štuka, jeseter a okúň. Rozvinutý rybolov dokladajú okrem pozostatkov rýb aj železné háčiky, dvojzubce a trojzubce, rybárske siete. S časťou úlovku sa obchodovalo. Rybolov pravdepodobne prebiehal celý rok, ale najviac na jar a na začiatku leta. Ryby sa predávali na miestnych trhoch alebo sa dopravovali aj na dlhšie vzdialenosti. Baltské slede sa vozili aj do Uhorska. V takomto prípade sa museli konzervovať. Rybám sa buď odrezali hlavy a telo sa zasolilo, alebo sa v celosti údili. Slede sa sušili pôvodne iba na slnku, ale neskôr v špeciálnych peciach. V Biskupine sa našli aj jamy, ktoré slúžili na údenie rýb. Datované sú do 10. alebo 11. storočia. Takto upravené ryby sa potom prepravovali v nádobách alebo sudoch.
Nálezy z viacerých lokalít (Hnezdno, Giecze, Poznaň, Štetín atď.) svedčia o tom, že Slovania zbierali viacero plodov a rastlín. Ako doplnok stravy slúžili jahody, černice, maliny, trnky, ostružiny, borievky atď. Pre svoje liečivé účinky bola cenená baza čierna, žihľava a čremcha. Farbivo na látky sa získavalo napríklad z kosatca žltého alebo trnky. Doložený je aj lieskový orech.