OBSAH: Poľsko do konca 9. storočia • Piatsovci • Ľudovít I. Veľký z Anjou • Bezvládie 1382 – 1384 • Únia s Litvou • Spoločnosť • Správa • Cirkevná správa • Osídlenie • Mocenské centrá • Mestá a trhy • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Poľnohospodárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov a lov • Baníctvo a remeslá • Obchod • Architektúra a umenie • Vzdelanosť a literárna tvorba • Odporúčaná literatúra
Mieško I. a Boleslav I. Chrabrý ovládali územie, kde žilo okolo 1 milión obyvateľov. Najhustejšie boli osídlené oblasti okolo Hnezdna, hornej Visly a okolo Vratislavi. V 13. storočí sa predpokladá, že Poľsko sa rozkladalo na rozlohe okolo 200 000 km2 a malo okolo 1, 8 milióna obyvateľov. Kazimír III. Veľký už v 14. storočí ovládal územie okolo 260 000 km2. Najhustejšie boli osídlené oblasti južného Sliezka a oblasť medzi Krakovom a Sandomierzskom. V tomto období prebiehala intenzívna kolonizácia, pri ktorej sa vytvárali nové sídla alebo sa na nemeckom práce doosídľovali staršie sídla. Väčšina obyvateľov žila na vidieku. Za vlády Kazimíra III. Veľkého prebiehal intenzívny miestotvorný proces. Predpokladá sa, že vzniklo okolo 130 miest. Po pripojený Litvy k Poľsku prví Jagelovci v 15. storočí vládli územiu o rozlohe 1 200 000 km2, ktoré obývalo 4 až 5 miliónov obyvateľov. Hustota osídlenia bola v jednotlivých častiach kráľovstva rôzna. V centrálnych častiach Malopoľska sa pohybovala okolo 20 obyvateľov na 1 km2 a v Litve 5 obyvateľov na 1 km2. Vznikali vo väčšom počte ďalšie mestá na Rusi alebo v Mazovsku.