PoľskoStredná Európa

Mocenské centrá

OBSAH: Poľsko do konca 9. storočiaPiatsovciĽudovít I. Veľký z AnjouBezvládie 1382 – 1384Únia s LitvouSpoločnosťSprávaCirkevná správaOsídlenieMocenské centráMestá a trhyVidiecke sídlaPohrebiskáPoľnohospodárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov a lovBaníctvo a remesláObchodArchitektúra a umenieVzdelanosť a literárna tvorbaOdporúčaná literatúra


Ako na Morave, Slovensku a v Čechách, tak i v Poľsku mali centrálne postavenie hradiská. Tu sídlilo knieža, konali sa trhy atď. Hradiská boli postavené tak na vyvýšených miestach, ako aj na nížine. Doložené sú hradiská s rozlohou do 1 ha, ale aj väčšie, ktoré zaberali aj viac ako 20 ha. V oblasti Malopoľska a južného Sliezska sa ich vznik datuje do polovice 8. storočia. V strednom Poľsku, Veľkopoľsku a severnom Sliezsku prevažujú hradiská menších rozmerov. Doba ich výstavby sa kladie väčšinou do 9. storočia. Medzi najvýznamnejšie hradiská s centrálnym postavením patrili Hnezdno, Poznaň, Krakov a iné. Tieto zostali významnými mocenskými centrami aj v mladších obdobiach stredoveku. Stali sa sídlami jednotlivých kniežat alebo kráľov. Pri nich vznikali aj najdôležitejšie mestá.

Hnezdno (Gniezno) bolo prvé hlavné sídlo poľského štátu a centrum Poľanov. Hradisko bolo postavené na prirodzene chránenom vrchu – Lechovej hore. Na okolitých vyvýšeninách boli umiestnené ďalšie sídliská. Na Lechovej hore je doložené osídlenie z konca 8. storočia a neskôr tu bolo postavené hradisko. V polohe Panenský vrch (Wzgórze Panieńskie) vznikla o čosi neskoršie trhová osada. Ostatné návršia boli osídlené v nasledujúcom období. Archeologickým výskumom sa podarilo doložiť kamenné konštrukcie s nasucho kladenými kameňmi. Medzi rokmi 940 – 980 tu bolo postavené mohutné opevnenie s dreveno-hlinitými valmi a roštovou konštrukciou. Doložená je existencia kniežacieho paláca a sakrálnej stavby na mieste staršieho kultového objektu. Medzi rokmi 980 až 1039 bolo opevnenie hradiska niekoľkokrát prestavané. V tomto období mal hradiskový komplex rozlohu 4,6 ha. Odkryté boli drevené domy zrubovej konštrukcie alebo so stenami z kolovej konštrukcie prepletanej prútím a vymazanej hlinou. Doložené sú aj kamenné stavby a dva kostoly. V jednom z nich bol v roku 997 pochovaný sv. Vojtech. V roku 1000 vzniklo v Hnezdne arcibiskupstvo, ktoré v roku 1039 bolo dobyté a zničené českým kniežaťom Břetislavom I. Obnovené Hnezdno sa potom stalo predovšetkým cirkevným centrom.

Druhým dôležitým centrom Poľanov bola Poznaň (Poznań). Hradisko tu vzniklo v druhej štvrtine 10. storočia v strednej a južnej časti Dómskeho ostrova (Ostrów Tumski). Bolo opevnené dreveno-hlinitým valom s roštovou konštrukciou. Severná časť bola obývaná príslušníkmi vyššej spoločenskej vrstvy. Za panovania Mieška I. tu došlo k prestavbám opevnenia. Doložené sú drevené aj kamenné stavby vo vnútri hradiska. V jeho západnej časti stál palác s kaplnkou, ktorú podľa tradície dala postaviť v rokoch 965 – 977 česká kňažná Doubravka. Vo východnej časti existoval sakrálny komplex (baptistérium a kostol), ktorý bol sídlom biskupa Jordana medzi rokmi 968 – 984. V 80. rokoch 10. storočia tu vznikla trojloďová bazilika, kde boli pravdepodobne pochovaní Mieško I. a Boleslav I. Chrabrý. Od roku 1000 bola Poznaň sídlom biskupstva. V roku 1038 ju dobyl Břetislav I., ale následne bola obnovená.

Krakov (Kraków) ako ďalšie dôležité centrum poľského štátu ležal pôvodne na území Vislanov. Najstaršie osídlenie je doložené na Wawelskom vrchu. Pre časté úpravy terénu a prestavby je ťažké rekonštruovať najstaršiu fázu jeho osídlenia. Oblasť Krakova patrila pravdepodobne pod nadvládu Veľkej Moravy. Okolo roku 965 Ibráhím ibn Jackúb uvádza, že tu bolo druhé centrum českého štátu. Z obdobia pred polovicou 11. storočia je tu doložená existencia sýpky a pravdepodobne malej kaplnky s priľahlou budovou. Na ich mieste vznikla románska Bazilika sv. Márie Egyptskej. Objavená bola predrománska rotunda a na mieste dnešnej katedrály predrománsky kostol s ďalšou rotundou. V roku 1000 sa stal Krakov sídlom biskupstva a neskôr poľských kráľov.

Ďalším sídlom biskupa sa v roku 1000 stala Vratislav (Wrocław). Vznikla na území, kde sídlili Slezania. Pôvodné hradisko stálo na Dómskom ostrove (Ostrów Tumski). Najstaršie doklady opevnenia pochádzajú z obdobia okolo roku 985. Najstaršie osídlenie v strednej časti areálu z polovice 10. storočia až zo začiatku 11. storočia je doložené drevenými kvadratickými – väčšinou jednomiestnymi – stavbami. Obytné domy mali drevenú alebo kamennú podlahu s vymedzeným ohniskom. Vo východnej časti hradiska bol pravdepodobne v 10. storočí kostol. Vratislav bola počas stredoveku sídlom údelných sliezskych kniežat a od 13. storočia patrila k najvýznamnejším mestám v strednej Európe.

Významné hradisko ležalo na Lednickom ostrove (Ostrów Lednicki) v Lednickom jazere (Jezioro Lednickie). Vzniklo v 10. storočí. Pri výskume bola vo vnútri areálu odkrytá centrálna kaplnka s palácovou budovou a kostol v severnej časti hradiska. V tomto kostole, okolo ktorého existoval cintorín, boli zistené hroby,. Pri paláci stáli drevené budovy. Hradisko je významné svojimi nálezmi. V prvom rade sú to dva drevené mosty (jeden dlhý 440 m a druhý 170 m) a cesta z dosiek široká 4,5 m. Podarilo sa doložiť viacero militárií (prilba, drôtená košeľa, meče, kopije a pod.), predmetov súvisiacich s kresťanstvom (pektorál, bronzový krížik, kostená schránka na úschovu relikvií, ružencová guľôčka) či orientálnych a európskych mincí. Hradisko sa považuje za miestne vladárske sídlo.