OBSAH: Poľsko do konca 9. storočia • Piatsovci • Ľudovít I. Veľký z Anjou • Bezvládie 1382 – 1384 • Únia s Litvou • Spoločnosť • Správa • Cirkevná správa • Osídlenie • Mocenské centrá • Mestá a trhy • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Poľnohospodárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov a lov • Baníctvo a remeslá • Obchod • Architektúra a umenie • Vzdelanosť a literárna tvorba • Odporúčaná literatúra
Značná časť vidieckych sídiel vznikla spontánne. Charakteristické je pre ne roztrúsené rozloženie obydlí. Pravidelné usporiadanie stavieb do radu je typické pre osady, ktoré vznikli pozdĺž riek, potokov alebo dôležitých ciest (Jarszewo). Zriedkavé sú vidiecke sídla usporiadané do kruhu s centrálnym voľným priestranstvom (Biskupin). V druhej polovici 10. a na začiatku 11. storočia vznikali služobnícke dediny (Sokolniki, Koniary, Szewcze atď.). Tento typ mal svoj pôvod vo Franskej ríši a do Poľska sa dostal prostredníctvom Čiech. Od 13. storočia prebiehala tzv. vnútorná kolonizácia podľa nemeckého práva. Kolonizácia bola možná iba z iniciatívy kráľa alebo s jeho súhlasom, pretože to bolo neoddeliteľne spojené s prijatím príslušných ustanovení o imunite, ktoré mohol udeliť jedine panovník. Na čele sídla bol šoltýs, ktorí dostal pôdu ako léno a bol povinný vykonávať vojenskú službu v prospech kráľa alebo iného majiteľa. Neskôr tvoril prirodzený prvok jeho družiny. Šľachta získala privilégium, ktoré umožnilo vlastníkovi pôdy zbaviť sa šoltýsa, s ktorým bol nespokojný. V 15. storočí nastal pokles cien poľnohospodárskych výrobkov, čo viedlo k poklesu ziskovosti a k stratifikácii dediny. Obyvatelia uprednostňovali splácanie feudálnej renty svojou prácou pred odvádzaným produktov. Tak sa dostali do poddanského vzťahu. Zväčšovala sa plocha neobrábanej pôdy. Hospodársky lepšie sa darilo statkom, ktoré boli menšie.