OBSAH: Poľsko do konca 9. storočia • Piatsovci • Ľudovít I. Veľký z Anjou • Bezvládie 1382 – 1384 • Únia s Litvou • Spoločnosť • Správa • Cirkevná správa • Osídlenie • Mocenské centrá • Mestá a trhy • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Poľnohospodárstvo, ovocinárstvo, vinohradníctvo, chov a lov • Baníctvo a remeslá • Obchod • Architektúra a umenie • Vzdelanosť a literárna tvorba • Odporúčaná literatúra
V blízkosti hradísk sa usadili väčšie skupiny ľudí, ktorí sa zaoberali remeselnou výrobou pre potreby miestnych obyvateľov alebo obchodu. Od konca 11. storočia sa objavujú v písomných prameňoch informácie o zvláštnych obchodných miestach zvaných veľtrhy. Veľtrh bol schopný prosperovať vďaka starostlivosti kniežaťa, ktorý z neho čerpal značné zisky. Väčšie veľtrhy mali sudcu trhu, ktorý vykonával jurisdikciu. Kniežací mincmajster zas vykonával cyklickú výmenu mincí. Remeselníci a obchodníci sa usadili v blízkosti potenciálneho trhu. Okolo neho rástli mestské štvrte obývané rôznymi sociálnymi skupinami. Nachádzali sa tu tiež cirkevné inštitúcie. Takéto prvotné mestské centrá pozostávali z nepravidelne vybudovaných zoskupení osád, ktoré vznikli bez plánu. Postupne sa vytvorilo trhové právo (ius fori). Trhy sa vyvíjali pod dohľadom kniežat. Koncom 12. storočia získali mestské centrá a veľtrhy výsadu voľného trhu (forum liberum) výmenou za ročné nájomné. Bol to otvorený trh pre všetkých bez poplatkov, oslobodený od služieb pre knieža i jeho úradníkov, ako aj vylúčený z ich jurisdikcie. Hlavné mestské centrá raného stredovekého Poľska boli Krakov, Hnezdno, Vratislav, Poznaň, Sandomierz, Kruszwica, Łęczyca a Płock. Ešte za vlády Vladislava I. Lokietka existovalo v krajine len niekoľko miest. Mestské privilégiá začal vo veľkom udeľovať až Kazimír III. Veľký. Počas jeho panovania sa v Malopoľsku nachádzalo 67 kráľovských a 14 zemepanských miest. V tom istom období sa vo Veľkopolsku existovali 2 kráľovské mestá a 20 zemepanských miest a na Rusi 5 kráľovských miest. Najrozvinutejším mestom sa stal Krakov. V roku 1306 od Vladislava I. Lokietka získal monopol na obchodovanie s uhorskou meďou. Neskôr boli obchodníci prichádzajúci z Ruska povinní najprv ponúknuť tovar na predaj v tomto meste a potom mohli pokračovať ďalej. Okrem toho tunajší obchodníci nemuseli platiť colné poplatky v celej krajine. Z obchodnej politiky panovníkov ťažili aj ďalšie mestá kráľovstva (Gdansk, Poznaň). Na Rusi dominoval multietnický Ľvov. Za vlády Jagelovcov dostalo privilégium viacero sídiel predovšetkým v Mazovsku a na Rusi. Súčasťou kráľovstva sa stali v tomto období významné mestá Toruň a Elbink. Na území Sliezska existovalo veľmi bohaté mesto Vratislav. V kráľovstve v 15. storočí dominovali malé mestá, ktoré si zachovali polopoľnohospodársky charakter. Počas vlády Jagelovcov mestá nevyvážili politický vplyv šľachty. Pokusy o vytvorenie konfederácie na obranu svojich vlastných záujmov boli neúspešné, pretože si hájili svoje vlastné hospodárske záujmy. Mestá boli zaťažované mimoriadnymi odvodmi.
V mestách sa okrem Poliakov usadili predovšetkým hostia z nemeckých krajín a obchodníci z Itálie. V 15. storočí bola úradným jazykom v mestách nemčina. Predovšetkým finančníctvom sa zaoberala židovská komunita, ktorá žila v samostatných častiach miest. V roku 1453 Kazimír Jagelovský udelil Židom privilégium, v ktorom im umožnil prevziať šľachtický majetok za dlhy. Neskôr toto bolo odvolané. V mestách ako Ľvov a Kamianec-Podiľskyj sa usídlili Arméni, ktorí mali svoje vlastné právne predpisy. Arménska komunita si v mestách vymenovala svojho vlastného predstaveného obce, čo bolo dôvodom konfliktov s mestskými úradmi.