OBSAH: Byzancia v 11. storočí • Kríza Byzantskej ríše (1071 – 1081) • Nástup dynastie Komnenovcov • Byzancia a prvá križiacka výprava • Alexiova reforma ríše • Byzantská ríša po Alexiovej smrti • Štát a spoločnosť za posledných Komnenovcov • Byzantský Balkán v 12. storočí • Počiatok rozkladu byzantského štátu za dynastie Angelovcov • Štvrtá križiacka výprava a zánik Byzancie • Latinské cisárstvo • Grécke nástupnícke štáty
Vláda Alexia Komnena predstavovala zásadný zlom v dovtedajšom politickom systéme Byzancie. Až doposiaľ fungoval štátny aparát podľa prísneho hierarchického systému hodností a úradov, ktoré ich držiteľom garantovali platby zo štátnej pokladnice a mocenské postavenie na dvore. Alexios tento systém od základov zmenil. Všetky kľúčové pozície v štáte začal obsadzovať príslušníkmi rodu Komnenovcov a s nimi spríbuznených rodín. Vytvoril pre nich nový systém hodností. Titul sebastos (vznešený) udeľoval výlučne svojim príbuzným, čím z nich urobil akúsi uzatvorenú kastu oddelenú od zvyšku ríšskych hodnostárov. Alexios dokonca zveril svojim najbližším rodinným príslušníkom aj tradičné pozície na dvore, ktoré až doposiaľ zastávali výhradne eunuchovia. Týmto krokom značne obmedzil ich stáročný vplyv v konštantínopolskom svätom paláci. Dovtedajší systém hodností a úradov značne vyprázdnil štátnu pokladnicu a priviedol ríšu na pokraj finančného kolapsu. Alexios zredukoval počet dvorských hodnostárov a začal s novým spôsobom ich odmeňovania formou udeľovania rôznych administratívnych a fiškálnych práv na majetky koruny.
Alexios takisto zredukoval viacero úradov, ktoré po transformácii štátu stratili svoju opodstatnenosť. Takýmto spôsobom skončil úrad pre vyplácanie senátorských platov (sekreton eidikon), ako aj úrad, ktorý zabezpečoval financovanie vojska themat (stratiotikon), pretože štát sa v tomto období už výhradne spoliehal na služby malej profesionálnej žoldnierskej armády. Koordináciu centrálnych úradov zabezpečovala kancelária, na čele ktorej stál logothetes ton sekreta, neskôr nazývaný aj megas logothetes (veľký logothetes). Zahraničnú politiku a vyslanectvá i naďalej kontroloval úrad logotheta tou dromou, hoci v zredukovanej podobe a významné miesto v štátnej administratíve si aj naďalej podržal prefekt Konštantínopola. Jednou z najvýznamnejších Alexiových reforiem bolo ustanovenie poriadku vo verejných financiách. Cisár zaviedol do obehu novú zlatú mincu zvanú hyperpyron a stanovil presné vzťahy medzi jednotlivými typmi platidiel, ktoré sa v ríši používali.
Voči cirkvi uplatňoval Alexios tvrdú a autokratickú politiku. Úrad konštantínopolského patriarchu obsadzoval vlastnými kandidátmi a tvrdo postihoval významné osoby, ktoré sa odklonili od ortodoxnej náuky, ako bol filozof Ioannes Italos, či prívrženec bogomilského učenia Basileios, ktorého nechal dokonca verejne upáliť. V dôsledku finančnej núdze Alexios siahol na cirkevný majetok a z kostolov zobral veľké množstvo ikon a posvätného liturgického riadu. Cez systém takzvanej charistike zveroval kláštory pod správu laikov, ktorí kontrolovali ich vplyv a majetok. Cisár takto odmeňoval svojich stúpencov, predovšetkým z radov vlastného rodinného klanu. Za tieto kroky si vyslúžil veľkú kritiku maloázijských klerikov, ktorí stratili svoje stolce v dôsledku expanzie seldžuckých Turkov. Cisár mal však na druhej strane podporu časti duchovenstva, najmä v konštantínopolskom katedrálnom chráme Božej Múdrosti a sám sa rád štylizoval do úlohy zbožného patróna mníchov a kláštorov. Roku 1107 dokonca otvoril patriarchálnu školu v Konštantínopole, ktorá slúžila k dosiahnutiu vyššieho vzdelania klerikov. Po stabilizovaní rozvrátených pomerov v ríši sa snažil o vrátenie cirkevného majetku a ukončenie sporov s klerikmi, ktorí sa postavili proti jeho autorite.