VEĽKÁ MORAVA: Názov • Vláda Mojmíra I. • Vláda Rastislava • Východofranská okupácia Veľkej Moravy • Vláda Svätopluka I. • Vláda Mojmíra II. a zánik Veľkej Moravy • Spoločnosť na Veľkej Morave • Veľkomoravské vojsko • Hradiská • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Hospodárstvo • Odporúčaná literatúra
Okolo roku 830 dochádza k vyostreniu vzťahov medzi moravským a nitrianskym kniežatstvom. Z diela O obrátení Bavorov a Korutáncov na vieru sa dozvedáme, že Mojmír I. vyhnal Pribinu cez Dunaj k Ratbodovi (832/833 – 854), správcovi Východnej marky Franskej ríše. Keďže sa presný dátum udalosti nespomína, v minulosti sa oň viedli medzi bádateľmi spory. V súčasnosti sa ako najpravdepodobnejší dátum uvádza rok 833. Anexiou Nitrianska vznikol útvar, ktorý sa označuje ako Veľká Morava. Písomné pramene sa potom o Mojmírovi I. zmieňujú až roku 846, kedy sa uskutočnilo vojenské ťaženie východofranského panovníka Ľudovíta II. Nemca na Veľkú Moravu. O tejto udalosti informujú predovšetkým Annales Fuldenses a čiastočne Annales Bertiniani, Annales Xantenses. Podľa Annales Fuldenses Ľudovít II. Nemec vytiahol so svojím vojskom v polovici augusta proti moravským Slovanom, ktorí sa chceli odtrhnúť. Podarilo sa mu usporiadať pomery podľa svojej vôle a ustanovil nového vojvodu Rastislava, synovca Mojmíra I. Potom sa s problémami vrátil na územie Východofranskej ríše cez Čechy, pričom stratil veľký počet vojakov.