VEĽKÁ MORAVA: Názov • Vláda Mojmíra I. • Vláda Rastislava • Východofranská okupácia Veľkej Moravy • Vláda Svätopluka I. • Vláda Mojmíra II. a zánik Veľkej Moravy • Spoločnosť na Veľkej Morave • Veľkomoravské vojsko • Hradiská • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Hospodárstvo • Odporúčaná literatúra
Na celom území slovanského osídlenia sa nachádzajú hradiská – opevnené sídla, ktoré sa v ranom stredoveku rozšírili od Dnepra po Sálu. V niektorých oblastiach sa vznik ranostredovekých hradísk datoval už do 6. storočia (napr. Poľsko). Novšie výskumy posunuli počiatky výstavby hradísk do 7. storočia. Na Slovensku sa predpokladá budovanie hradísk na prelome 8. a 9. storočia. V staroslovienskej literatúre sa označujú termínom grad, v latinskej terminológii ako civitas, urbs, munitio.
O hradiskách Slovanov nám podávajú správy aj písomné pramene. Najstarší záznam je uvedený vo Fredegarovej kronike a súvisí s bitkou medzi Dagobertovým a Samovým vojskom na mieste zvanom Wogastisburg. Podrobnejšie správy o hradiskách máme z 9. storočia. Informuje nás o nich tzv. Bavorský geograf. Dielo vzniklo asi v rokoch 815 – 817 a popisuje slovanské kmene a ich hrady na území dnešného Nemecka, Poľska, Čiech, Moravy aj Slovenska, ale aj u južných a čiastočne východných Slovanov. Z tohto diela sa napríklad dozvedáme, že v Čechách je 15 hradov a Moravania majú 11 hradov, v neskoršom prepise sa u Moravanov uvádza počet až 30 hradov. V polovici 11. storočia napísal po perzsky píšuci autor Gardízí v diele Ozdoba dejín, že Slovania s obľubou stavajú pevnosti, kam sa utiahnu, keď ich napadnú Maďari a tu aj prezimujú.
Hradiská boli umiestnené na strategických miestach. Tie najdôležitejšie vznikli v blízkosti väčších riek a na hlavných cestách. Boli hlavnými mocenskými, cirkevnými, obchodnými, výrobnými centrami a tvorili aj hlavnú kostru obranného systému. Na Morave to boli napríklad Mikulčice, Uherské Hradiště-Staré Město a na Slovensku Nitra. Práve tieto hradiská mali už mestský charakter. Okrem obydlí kniežacej vrstvy tu boli postavené kostoly, sýpky, hospodárske stavby atď. Pri kostoloch boli cintoríny a v areáloch hradísk sa konali trhy. Neďaleko sa nachádzali viaceré väčšie a menšie sídliská, prípadne dvorce veľmožov, a preto sa v literatúre niekedy píše o sídelných aglomeráciách. Menšie hradiská boli sídlami veľmožov – županov. Na Slovensku k nim patrili napríklad Ducové, Pobedim, na Morave Břeclav-Pohansko, Brno-Staré Zámky. Dôležité boli hradiská, ktoré mali strážnu funkciu a nachádzali sa na vyvýšených polohách s dobrým výhľadom na okolie. Medzi ne patril Devín. Ďalšie hradiská sa vyskytovali na nížinách a boli súčasťou štátnej správy (Pohansko pri Nejdeku, Rajhrad atď.) a pravdepodobne v nich sídlili nižší úradníci.
Centrálne opevnenie v Mikulčiciach sa nachádzalo v polohe Valy. Samotné hradisko malo asi 10 ha a podhradie 10 – 20 ha. Pôvodne sa uvažovalo, že celá sídelná aglomerácia mala viac ako 200 ha. V súčasnosti sa predpokladá, že zázemie hradiska sa rozkladalo pravdepodobne 10 km okolo neho. Centrálne hradisko sa dá rozdeliť na akropolu a predhradie. Obidve časti mali fortifikáciu pozostávajúcu z drevohlinitej hradby s predsunutou stenou, ktorá sa opierala o radu alebo rady kolov. Podľa starších názorov malo dôjsť k jej výstavbe niekedy na prelome 8. – 9. Storočia, ale nové dendrochonologické údaje z pilierov mosta však poukazujú až na 30. až 80. roky 9. storočia. Najstarší sídliskový horizont sa najnovšie datuje do neskorého 8. a na začiatok 9. storočia. Akropola hradiska bola sídlom kniežaťa. Vnútorná zástavba pozostávala z viacerých kostolov, pričom najväčšia bola trojloďová bazilika s baptistériom. Okolo nej, ako aj v jej vnútri boli odkryté hroby. Aj okolo ďalších kostolov boli zistené hroby. Dôležitou stavbou bol kniežací murovaný palác. Okrem neho tu boli ďalšie murované a drevené budovy. V predhradí sa zistila pravidelná hustá zástavba. Nie sú tu doložené sakrálne stavby a ani remeselnícke objekty. Tento areál mohla obývať kniežacia družina. V podhradí sa podarilo odkryť obydlia, výrobné objekty, ale aj kostoly s pohrebiskami. Dlhodobejšie tu boli vzhľadom na prírodné podmienky osídlené len polohy Kostelisko a Těšický les. V mikulčickej aglomerácii bolo doložených celkovo 12 kostolov. K tomu treba prirátať aj dodnes existujúci Kostol sv. Margity na slovenskej strane rieky Moravy pri obci Kopčany. Mikulčice niektorí bádatelia pokladajú za hlavné sídlo Rastislava a jeho nevýslovnú pevnosť spomenutú vo Fuldských análoch.
Uherské Hradiště-Staré Město patrí tiež k veľkým aglomeráciám. Jeho výskum bol na rozdiel od Mikulčíc komplikovanejší pre súčasnú zástavbu. Staré Město bolo osídlené Slovanmi už v 6. storočí. V druhej polovici 8. storočia bola priekopou a asi palisádou opevnená poloha Na Valách. Na začiatku 9. storočia bolo vybudované rozsiahle opevnenie pozostávajúce z hlbokej priekopy a dvojitej palisády. Vo vnútri sa výskumom podarilo doložiť niekoľko osád. V polohe Na Dědině vznikla v polovici 9. storočia rozsiahla kamenná stavba, interpretovaná ako kniežací palác. Vedľa bola v druhej polovici toho istého storočia postavená rotunda. V polohe Na Valách existovalo v tomto období pohrebisko. Bol tu odkrytý pôdorys kamenného veľkomoravského kostola a spolu s ním viac ako 2000 hrobov. V polohe Na Špitálkach boli objavené zvyšky ďalšieho kostola s priľahlým cintorínom. V blízkosti Starého Města sa nachádza aj kostol v Modré pri Velehrade a Hradisko sv. Klimenta pri Osvětimanoch.
Nad Uherským Hradišťom pri obci Sady je vyvýšenina, na ktorej bol odkrytý druhý najväčší veľkomoravský kostol s baptistériom a s cintorínom a v jeho okolí viacero drevených budov. Predpokladá sa, že tu sídlil vysoký cirkevný hodnostár s kňazmi a mníchmi. Práve tento kostol, postavený na začiatku 9. storočia, býva v literatúre spájaný s miestom prvého odpočinku tela sv. Metoda. V južnej stene apsidy bola totiž nájdená dutina s vchodom zvnútra, ktorý bol zakrytý doskou z červenofialového vápenca. Vo vnútri pristavanej kaplnky na severnej strane kostola bol nájdený hrob, ktorý sa pripisuje Svätoplukovi I. Severne od kostola bolo zistených 14 – 15 zrubových stavieb so studňou a južne 35 m dlhá a 7,5 – 8 m široká halová stavba. V polohe Dolní Kotvovice bolo objavené sídlisko s viac ako 50 obytnými a hospodárskymi objektmi a v polohe Horní Kotvovice pohrebisko. Uherskohradišťsko-staroměstský komplex má rozlohu približne 250 ha a predpokladá sa, že bol sídlom Svätopluka I.
Na sútoku Moravy a Dyje sa nachádza ďalšie významné hradisko, a to Břeclav-Pohansko. V jeho areáli bolo osídlených niekoľko polôh do 8. storočia a doložené je aj žiarové pohrebisko. Pravdepodobne na začiatku 9. storočia vzniklo centrálne hradisko s rozlohou 28 ha, ktorého opevnenie malo roštovú konštrukciu. V prednej časti bol kamenný múr a vzadu drevená stena. Uprostred bola hlina. Celkove výška fortifikácie dosahovala až 5 m a priemerná šírka 6,5 m. Preskúmaná bola aj 2,5 m široká brána, nad ktorou bola pôvodne veža. Výstavba opevnenia podľa výsledkov dendrochronologických analýz začala až po roku 880. V severozápadnej časti hradiska sa podarilo objaviť kniežací dvorec pravouhlého tvaru s kostolom z prvej polovice 9. storočia a priľahlým pohrebiskom, domami na kamenných podmurovkách a drevenými hospodárskymi stavbami. Opevnenie tvorila drevená palisáda. Archeologický výskum doložil dve fázy výstavby tohto dvorca. Jednoloďový kostol bol postavený v troch fázach na mieste staršej kultovej ohrady, a to z kameňa spojeného vápennou maltou, a zanikol asi v druhej polovici 10. storočia. V jeho blízkosti vzniklo následne menšie pohanské kultové miesto. V okolí kostola sa odkrylo 470 hrobov. V severovýchodnej časti hradiska sa nachádzal remeselnícky areál. Okrem obytných budov a dielní tu boli objavené aj studne. Husto osídlené boli aj severovýchodné a južné predhradie, kde sa podarilo odkryť niekoľko stoviek obytných, hospodárskych a výrobných objektov ako aj hrobov.
Na Slovensku bola najvýznamnejšou veľkomoravskou sídelnou aglomeráciou Nitra. Centrálne hradisko sa nachádzalo na dnešnom hradnom kopci, ďalšie opevnené polohy boli: Na Vŕšku, Lupka, Martinský vrch a Zobor. Hradný kopec bol v stredoveku trvale osídlený najneskôr na prelome 8. a 9. storočia. Archeologickým výskumom sa tu podarilo odkryť dve zahĺbené obydlia z tohto obdobia. Pravdepodobne už v prvej polovici 9. storočia tu existovala kamenná stavba a drevené palisádové opevnenie. V druhej polovici 9. storočia došlo k prestavbe hradiska. Bol postavený hlinitý val spevnený drevenou roštovou konštrukciou a kamenným múrom z nasucho kladených kameňov. O existencii kamenných stavieb v tomto období svedčia fragmenty architektonických článkov a vápencové kvádre. Na viacerých polohách sa našli hroby z 9. – 10. storočia. Doteraz nevyriešená je otázka polohy kostola. Pravdepodobne sa nachádzal na mieste dnešného biskupského paláca alebo chrámu. V nitrianskej sídelnej aglomerácii bolo zistených viacero neopevnených sídlisk a pohrebísk z 9. – 10. storočia. Nitra bola sídlom Pribinu, údelných kniežat Svätopluka I. a Svätopluka II.
K dobre preskúmaným hradiskám na Slovensku z prelomu 8. – 9. storočia patrí Pobedim pri Piešťanoch, ktorý sa svojou polohou vo vážskej nive radí k nížinným hradiskám. Tvorili ho dve časti v polohách Hradištia a Podhradištia, ktoré boli opevnené valom komorovej konštrukcie vyplneným hlinou. Predná stena hradby bol spevnená kamenným múrom. Výskumom bola zistená aj priekopa. V polohe Hradištia sa podarilo odkryť niekoľko jednopriestorových obydlí so zvyškami kamenného kozuba, kováčske dielne, hospodárske dielne a studňu. Na hradisku sa našlo niekoľko depotov železných predmetov a sekerovitých hrivien. Po zániku hradiska sa tu začalo v druhej polovici 9. storočia pochovávať. Okolité neopevnené osady pretrvali počas celého 9. storočia.
Na sútoku Moravy a Dunaja sa nachádza hrad Devín, ktorého najstaršie slovanské osídlenie je doložené v 8. storočí. Slovania pri budovaní opevnenia využili starší zemný val zo 4. storočia, ktorý spevnili drevenou palisádou. V severnej časti boli súčasťou fortifikácie dve priekopy. Na hradisku bol pravdepodobne v druhej polovici 9. storočia postavený kostol rozdelený priečkami a s troma apsidami. Jeho výskumom sa podarilo objaviť aj zvyšky polychrómovanej interiérovej omietky. Na ich základe možno predpokladať vnútorné vymaľovanie rastlinnými, geometrickými a figurálnymi motívmi. V okolí kostola sa podarilo doložiť cintorín z 9. storočia. Stavby, ktoré mohli obývať členovia kniežacej rodiny, sa nezistili z dôvodu neskorších rozsiahlych prestavieb. V okolí Devína sú doložené viaceré sídliská a v tesnej blízkosti, v polohe Na pieskach a Nad lomom, existovali v 9. storočí ďalšie hradiská.
Na území Bratislavy existovalo viacero veľkomoravských sídiel. Výskum komplikuje doterajšia zástavba. Centrálne hradisko bolo na Bratislavskom hrade. Odkryla sa tu trojloďová bazilika a časti dvojmiestneho kamenného paláca a okrem toho aj objekt s kamennou podmurovkou. Opevnenie pozostávalo z drevenej roštovej konštrukcie a kamenného čelného múru.
Významné hradisko sa nachádza v polohe Valy v katastri obce Bojná. Hradisko s predhradím sa rozkladá na ploche 14 ha, do ktorého sa vstupovalo dvoma bránami. Z hradiska pochádza viacero depotov. Najznámejší je nález šiestich plakiet a troch kruhových rámov z pozláteného plechu. Okrem iných nálezov tu bol objavený aj jeden bronzový zvon a dva zlomky zvonov. Tieto predmety sa datujú do prvej polovice 9. storočia. Ostatné depoty obsahovali železné predmety a sekerovité hrivny z 8. až 9. storočia. V blízkosti centrálneho hradiska boli objavené ďalšie dve.
V Ducovom bol odkrytý kniežací dvorec, ktorý mal tvar lichobežníka a rozlohu 0,5 ha. Opevnenie pozostávalo z palisády z dubových trámov. Na severnej strane boli dva rady takýchto kmeňov a medzi nimi bola medzivrstva hliny. Z vnútornej strany bola spevnená šikmo zahĺbenými kolmi a z vonkajšej strany bola priekopa. Vstup sa nachádzal z južnej strany. Vnútorné členenie dvorca tvorili tri časti rozdelené palisádami. Vo východnej časti boli odkryté dve zrubové stavby. Najväčšia z nich mala tri miestnosti a ochodzu na severnej strane. Vnútri bola zistená maltová dlážka a kozub z lomových kameňov. Menšia budova bola rozdelená na dve časti a predpokladá sa aj jej nadstavba. V južnej časti dvorca sa podarilo odkryť kamennú rotundu s priľahlým cintorínom. Kniežací dvorec existoval v druhej polovici 9. až v prvej polovici 10. storočia, kedy násilne zanikol. Okolo rotundy sa však pochovávalo až do polovice 14. storočia.