VEĽKÁ MORAVA: Názov • Vláda Mojmíra I. • Vláda Rastislava • Východofranská okupácia Veľkej Moravy • Vláda Svätopluka I. • Vláda Mojmíra II. a zánik Veľkej Moravy • Spoločnosť na Veľkej Morave • Veľkomoravské vojsko • Hradiská • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Hospodárstvo • Odporúčaná literatúra
Na vrchole veľkomoravskej spoločnosti a na čele moravského štátu stál panovník, označovaný ako knęz. V latinských prameňoch sa používali termíny dux, princeps a rex. V arabských prameňoch sa vyskytuje pre Svätopluka výraz malik – kráľ. Od obdobia panovania Mojmíra I. boli vládcovia Veľkej Moravy z mojmírovskej dynastie. Panovník vlastnil rozsiahle pozemky, bol najvyšší vojenský veliteľ a zároveň mal výsadné právne postavenie. Okrem pozemkov mu patrilo sídlo so všetkou výbavou a obyvateľmi. Jeho majetkom bolo okrem iného aj stádo koní a časť výstroja a výzbroje jeho družiníkov (amici, milites, socii, populus familiares). Ďalšou sociálnou vrstvou boli kniežatá – v latinských prameňoch označované ako principes. Patrili sem ostatní členovia mojmírovskej rodiny a zrejme aj iní mocní a bohatí ľudia, ktorí pochádzali buď zo starých rodov, alebo spomedzi nových panovníkových priaznivcov. Kniežatá mali pozemky a svoje sídla s menšou jednotkou bojovníkov. Najpočetnejšou vyššou spoločenskou vrstvou boli veľmoži, ktorých latinské pramene uvádzajú ako primates alebo optimates. Pochádzali z rodovej alebo vojenskej aristokracie a kryli sa čiastočne s kniežatami. Z tejto spoločenskej vrstvy sa regrutovali členovia štátnej a vojenskej správy alebo jej príslušníci tvorili stálu jazdeckú vojenskú zložku. Vo veľkomoravskom štátnom aparáte zastávali funkciu županov a nižších štátnych úradníkov, ktorí boli známi pod označením kmeti. Najviac obyvateľov Veľkej Moravy prináležalo k slobodným ľuďom, ktorí bývajú v prameňoch nazývaní ako ljude, populus, liberi, homines. Boli to roľníci, remeselníci, domáci kupci a bojovníci. Žili aj na hradiskách a v aglomeráciách mestského typu. Vykonávali vojenskú povinnosť a súdnu právomoc nad nimi mal panovník, ktorému odvádzali dane. Najspodnejšia sociálna vrstva boli otroci – servus, rab, kde možno zaradiť dlžníkov, vojenských zajatcov a možno aj zločincov. Pracovali na pozemkoch a majetkoch pánov – gospodinov.
Archeologické výskumy doteraz jednoznačne nedokázali príslušnosť niektorého z objavených hrobov k niektorému mojmírovskému panovníkovi. V literatúre sa objavili viaceré názory, ako Napríklad hrob pri bazilike v Mikulčiciach, ktorý je považovaný za miesto posledného odpočinku Mojmíra I. Ďalej v Uherskom Hradišti-Sadoch bol v hrobovej kaplnke pochovaný starý muž so zlatými gombíkmi v truhle, ktorá bola položená na maltovo-kamenné dno. Pohrebná komora bola vydrevená a zakrytá dreveným vekom, na ktoré boli položené kamenné platne zaliate maltou. Následne bol vrch pomaľovaný figurálnymi motívmi. Takto upravený hrob je dosiaľ v prostredí Veľkej Moravy ojedinelým nálezom a práve preto niektorí bádatelia poukazujú na možnú spojitosť so Svätoplukom I. Ku kniežatám možno priradiť hroby, v ktorých sa vo výbave nachádzal honosný meč, zdobené ostrohy, kovanie opaska, gombíky, resp. vedro. K tejto sociálnej vrstve možno zaradiť aj hroby v doskovitej truhle umiestnené v interiéri kostolov. Ženy z tejto spoločnosti mali v hroboch drahé šperky (náhrdelníky, náušnice, gombíky, kovanie opaskov) a látky (brokát, hodváb) a v detských hroboch boli nájdené napríklad miniatúry zbraní a ostrôh. Čo sa týka veľmožov, možno im prisúdiť menej honosne vybavené hroby. Ženy z tejto vrstvy mali v hroboch pozlátené alebo strieborné šperky. Slobodní muži mali v hroboch sekeru, nožík, pôvodne umiestnený v pošve na opasku, prípadne nádobu s pokrmom pri hlave alebo pri nohách. Hroby so ženskými pozostatkami obsahovali výnimočne strieborné náušnice, ale väčšinou bronzové, prsteň takisto z bronzu a náhrdelník s korálikmi. Hroby bez akejkoľvek výbavy alebo voľne umiestnené medzi objektmi na sídlisku sa prisudzujú otrokom.