VEĽKÁ MORAVA: Názov • Vláda Mojmíra I. • Vláda Rastislava • Východofranská okupácia Veľkej Moravy • Vláda Svätopluka I. • Vláda Mojmíra II. a zánik Veľkej Moravy • Spoločnosť na Veľkej Morave • Veľkomoravské vojsko • Hradiská • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Hospodárstvo • Odporúčaná literatúra
Hospodárstvo Veľkej Moravy patrilo vo vtedajšej Európe medzi vyspelé. Jeho základ tvorili roľníci, no došlo i k rozvoju viacerých špecializovaných remesiel. Na území Veľkej Moravy sa ťažili viaceré suroviny ako železité rudy, vápenec, meď, cín, olovo, zinok, striebro.
Poľnohospodárstvo
V 8. a predovšetkým v 9. storočí sa zvyšovala produktivita pri obrábaní pôdy, o čom svedčia o tom nálezy orného a iného poľnohospodárskeho náradia. Oralo sa radlom, ktoré malo železnú radlicu s krájadlom. Orba bola hlbšia ako v 6. a 7. storočí. Pri obrábaní pôdy sa využíval už aj dvojpoľný systém, ktorý umožňoval až trojnásobné výnosy v porovnaní so staršími (nepravidelnými) systémami osevu. Sialo sa na jar a na jeseň. Úroda sa zberala dvakrát do roka železnými srpmi. Neskoro na jar sa pravdepodobne zberalo nedozreté obilie, ktoré sa pražilo. Riadna žatva prebehla v lete. Obilie sa po zbere vymlátilo pravdepodobne palicami a následne sa uskladnilo väčšinou v podzemných obilniciach. Podľa archeobotanických nálezov vieme, že z obilnín sa sadila hlavne pšenica a proso, menej jačmeň, raž a ovos, zo strukovín to bol hrach, šošovica, bôb a vika. Spomedzi okopanín sú doložené repa, kapusta, cibuľa, cesnak, mrkva, zeler, paštrnák, uhorky a reďkovka. Tieto rastliny sa považovali aj za liečivá. Predovšetkým na textilné spracovanie sa tiež pestovalo konope a ľan,. Obidve plodiny sa však mohli využívať i na získavanie oleja z ich semien. Otázne je pestovanie chmeľu. Písomné pramene chmeľnice dokladajú až v 12. storočí, ale ich existencia v 9. storočí nie je vylúčená.
Ovocinárstvo a vinohradníctvo
Nálezy plodov, kôstok, škrupín, peľu a semien svedčia o rozvinutom vinohradníctve a ovocinárstve (Mikulčice, Břeclav-Pohansko, Uherské Hradiště-Staré Město). Doložená je čerešňa, višňa, broskyňa, hruška, vlašský orech. Na obrábanie sadov sa používali železné motyky; lopaty a rýle boli vyhotovené väčšinou z dreva. Ovocné sady existovali pravdepodobne len pri mocenských centrách.
Vinič je doložený z Mikulčíc. Vinohradníctvo dokazujú tiež špecializované železné vinárske nože (Moravský Svätý Ján, Staré Zámky u Líšne, Mikulčice). Motív viniča sa objavuje aj na opaskových kovaniach z 8. storočia (Štúrovo, Žitavská Tôň, Komárno). Víno používali pri obradoch i kresťanskí kňazi.
Chov zvierat
Analýza kostí zvierat z archeologických lokalít dokazuje, že v 8. až 9. storočí bol v obľube chov hovädzieho dobytka a prasiat, ďalej oviec a kôz, z hydiny predovšetkým kury domácej a husi. Kôň slúžil na reprezentačné i vojenské účely a menej sa využíval na prevoz tovaru. Spomínané zvieratá boli oproti dnešným vzrastom menšie. Predpokladá sa, že chované zvieratá boli ustajnené aspoň na hradiskách. Osol, mulica, mul, páv, holuby a dravce sú doložené v malom počte a preto je otázny ich chov. Samozrejme, po hradiskách a osadách sa pohybovali mačky a psy. Voly sa používali napríklad pri orbe, kravy dávali mlieko, ovce vlnu a mlieko, sliepky sa chovali aj pre vajcia. Okrem mäsa poskytoval hovädzí dobytok, ovce a kozy aj kožu, resp. kosti na ďalšie spracovanie.
Včelárstvo
Slovania boli známi včelárstvom. V diele Ozdoba dejín Gardízí píše, že Slovania majú drevené nádoby, v ktorých majú veľa medu. Nachádza sa tu aj zmienka, že si z neho robia nápoje. Med sa využíval ako sladidlo a na výrobu medoviny. Vosk sa používal na výrobu sviečok, pri kovolejárstve, impregnovala sa ním koža a látky. Okrem toho sa z neho zhotovovali tabuľky na písanie. Do vosku sa písalo rydlom. Predpokladá sa, že v prípade chovu včiel išlo o brtníctvo. Včely sa v tomto prípade chovali v dutinách lesných stromov, ktoré boli pre tento účel upravené.
Lov
Kosti divo žijúcich zvierat sa v archeologických nálezoch vyskytujú vo veľmi malom množstve. Lovil sa jeleň, diviak a srnec, menej pratur, zubor, medveď, los, tetrov, bažant a holub. Pre potreby lovu sa odchytával sokol, jastrab, krahulec. Sokolníctvu sa venovala vyššia spoločenská vrstva. Zobrazenia sokolníkov poznáme z Moravského Svätého Jána (bronzové nákončie z 8. storočia) a z Uherského Hradišťa-Starého Města (terčovitá plaketa z 9. storočia). Fuldské anály uvádzajú, že lovu so sokolmi holdoval Svätopluk. Na bežný lov sa používali luk a šípy, kopija a veľký nôž. Neexistuje však doklad o existencii pascí.
Rybolov
Rybolov je doložený vďaka nálezom rybárskych háčikov, ostí (bodcov), vypletacích ihiel na siete a závaží. Háčiky na lov rýb sa dokonca vyskytujú aj v hroboch. Okrem toho sa zachovali napríklad v Mikulčiciach či Uherskom Hradišti-Starom Měste pozostatky lodí rôznych veľkostí, ktoré slúžili na rybolov. Z Mikulčíc pochádza súbor rybých kostí a rybárskych potrieb. Obyvatelia tohto mocenského centra lovili predovšetkým kapra, lieňa obyčajného, ploticu červenookú, karasa, červenicu obyčajnú a zubáča veľkoústeho. Pri analýze kostí sa zistilo, že ryby vďaka lepším podmienkam dosahovali väčšie rozmery ako dnes. Časť ulovených rýb sa usušila a nasolila a časť sa pravdepodobne chovala v slepých alebo umelo prehradených ramenách riek.
Zber
Ako doplnok stravy Slovania zbierali niekoľko druhov plodín. V lese to boli maliny, ostružiny, trnky a drienky. Liečivé účinky mali plody hlohu, jarabiny, bazy čiernej a šípky. Z Mikulčíc pochádzajú škrupiny lieskových orechov a doložené sú aj dubové žalude, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou využívali ako krmivo pre zvieratá.
Remeslá
V 9. storočí existovalo niekoľko špecializovaných remesiel – hrnčiarstvo, výroba textilu, zlatníctvo, železná metalurgia a kováčstvo, výroba žarnovov, dechtárstvo, kamenárstvo, pálenie vápna a pod. Remeselná výroba bola sústredená na určité miesto v blízkosti niektorých hradísk (Uherské Hradiště-Staré Město v polohe U Víta a severovýchodná časť hradiska Břeclav-Pohansko). Na vidieku prevládala predovšetkým domáca výroba keramiky, textilu a predmetov z dreva, kostí a parožia.
Železo vyrábali hutníci v železiarskych hutách. Železiarske pece boli zistené na Morave v Želechoviciach, v Jeseníkoch a v Olomučanoch na Blansku. Išlo o jednoduché pece zahĺbené do podložia – tzv. dymárky. Stavané šachtové pece sa našli na Slovensku v Pobedime, na Morave v Břeclavi-Pohansku a v Uherskom Hradišti-Starom Měste. Priamo na mieste huty sa vytavené železo upravilo do formy sekerovitej hrivny alebo lupy a takto sa potom distribuovalo ďalej.
Významnými remeselníkmi boli kováči, ktorí vyrábali okrem poľnohospodárskych a remeselníckych nástrojov aj zbrane. Medzi kováčmi existovali špecialisti – zbrojári, nožiari, nástrojári – ktorí pôsobili na kniežacích hradiskách. Na území Slovenska a Moravy sa našlo niekoľko depotov, ktoré obsahovali predmety používané špeciálne kováčmi, ako nákovky, sekáče – priebojníky, kliešte, kladivá a rozpracované nástroje (Vršatské Podhradie, Moravský Svätý Ján, Mikulčice, Pobedim). Archeologické výskumy objavili objekty, ktoré možno interpretovať ako kováčske dielne (Mikulčice, Uherské Hradiště-Staré Město, Břeclav-Pohansko, Nitra, Pobedim). Mäkká oceľ a farebné kovy sa spracovávali za studena rôznymi spôsobmi. Železo a oceľ sa upravovali aj tepelne, pričom sa podľa potreby dosahovala teplota do 1300 °C. Kováči museli okrem nahrievania a ochladzovania ovládať viacero techník obrábania kovov, ako je rozkovanie, ostrenie, prebíjanie, hladenie atď. Niektoré železné výrobky, ako napríklad ostrohy či nákončia opaskov, sa zdobili rôznymi motívmi. Pri výrobe mečov a nožov sa používalo aj náročnejšie damaskovanie. Kováči vyrábali veľmi širokú škálu predmetov, ako sú radlice, srpy, rýle, podkovy, zubadlá, strmene, ostrohy, meče, oštepy, sekery, pracky, ocieľky, klince, okutia vedier atď. Zbrojári sa okrem samotnej výroby nových zbraní zaoberali aj ich opravou.
V mocenských centrách pôsobili šperkári. Kovolejári vyrábali ostrohy, opaskové kovania, súčasti konského postroja, ale aj krížiky pre kresťanov. Pracovali s bronzom a olovom. Kovolejárske pece boli nájdené na Morave v Uherskom Hradišti-Starom Měste v lokalite Nad Haltýři. Kovotepci prostredníctvom lisovania, tepania a puncovania vytvárali gombíky, prstene, opaskové kovania a rôzne umelecky zdobené predmety. Okrem spomínaných techník sa používala aj granulácia, filigrán, inkrustácia, niello a email. Pri filigráne sa pracovalo rôzne upravenými zlatými alebo striebornými drôtikmi, ktoré sa splietali do košíčkov a pletencov. Pri granulácii sa šperk zdobil pomocou drobných guľôčok. V prípade inkrustácie sa povrch predmetu vykladal iným kovom, farebnými sklíčkami alebo polodrahokamami. Pri technike niello sa za tepla na predmet (meč, opaskové kovanie a pod.) pritavoval meďnatý a strieborný sírnik. Zdobenie emailom spočívalo v tom, že pasta z kremenca, živice, hliny, bóraxu a práškovej farby sa naniesla na predmet a vystavila žiaru. Tieto techniky sa využívali pri honosných šperkoch, ktoré používala vyššia spoločenská vrstva na hradiskách (Mikulčice, Nitra, Uherské Hradiště-Sady, Bratislava, Uherské Hradiště-Staré Město, Čakajovce atď.). Na vidieku sa používal jednoduchý bronzový šperk domáceho pôvodu. Pre okolie Nitry sú charakteristické bronzové náušnice s liatymi alebo dutými príveskami a s drôtikom ovinutou dolnou časťou oblúka.
Medzi rozšírené remeslá patrilo hrnčiarstvo. Na základe nálezov keramiky sa predpokladá, že existovala domáca a špecializovaná výroba. Hrnčiari vyrábali keramiku na hrnčiarskom kruhu. Sortiment výrobkov bol široký – hrnce, hrnčeky, misky, taniere, pekáče atď. Keramika bola na vonkajšej strane pod okrajom zdobená vlnovkami, rytými alebo vypichovanými líniami. Popri bežnej keramike sa podarilo v archeologických nálezoch objaviť nádoby (fľaše, džbány, amfory, dvojité nádobky, škridly) zhotovené z jemnej hliny a vypálené dočervena. Archeológovia používajú pre výrobky tohto druhu termín keramika tzv. antických tvarov, pretože svojím tvarom nádoby kopírujú antickú keramiku. Pôvodne sa uvažovalo, že táto keramika sa na územie Veľkej Moravy dovážala z Byzantskej ríše. Súčasný stav poznatkov nasvedčuje tomu, že bola vyhotovená vo veľkomoravskom prostredí domácimi výrobcami. V Uherskom Hradišti-Sadoch na Morave sa podarilo objaviť hrnčiarsku pec, ktorá obsahovala fragmenty takýchto nádob. V Nitre v polohe Lupka archeologický výskum odkryl hrnčiarsku dielňu špecializovanú na výrobu bežnej keramiky. Objavených bolo 17 hrnčiarskych pecí. Pece mali vykurovaciu (dolnú) a vypaľovaciu (hornú) komoru. Komory boli oddelené roštom s prieduchmi.
Dôležitým remeslom bolo kamenárstvo. Vyrábali sa predmety pre domácnosť, ako napr. prasleny, brúsky osličky a hlavne žarnovy. Práve výroba žarnovov na mletie obilia si vyžadovala aj znalosť lokalít s vhodnou surovinou. Nálezy zo slovenských lokalít (Bíňa, Devín, Pobedim atď.) poukazujú na výrobky z ryolitu, ktorý sa nachádza v južnej časti stredného Pohronia. Okrem toho sa využíval aj andezit, ktorý sa vyskytuje v Pohronskom Inovci, Štiavnických vrchoch, Krupinskej vrchovine a v okolí maďarského Visegrádu. Pri výrobe sa používali takisto pieskovce a svory. V Bíni sa podarilo odkryť dielňu na výrobu žarnovov z ryolitu, andezitu a zo svora. Kamenári sa uplatnili aj pri stavbe chrámov, kde opracovávali nosné piliere, preklady dverí, zdobené hlavice atď. V prípade Břeclavi, Mikulčíc, Starého Města a Uherského Hradišťa-Sadov sa používal ako surovina pieskovec z Bielych Karpát z okolia Skalice.
Niektoré šperky, hlavne náhrdelníky, gombíky, ozdoby na náušnice, prstene, zhotovovali sklári. Ako surovina sa využívalo pretavené rímske sklo, ale aj prvotné suroviny. Danica Staššíková-Štukovská predpokladá na základe nálezovej situácie pozostatkov náhrdelníkov, že sklári ovládajúci vyspelé sklárske technológie pôsobili priamo v centrách Veľkej Moravy. Nakoľko väčšina nálezov sklených korálikov v 9. storočí je zo skla dobrej kvality, importy z iného prostredia sa identifikujú ťažšie. V Bratislave-Devínskej Kobyle bola nájdená pec na výrobu skla postavená z rímskych tehál.
Výroba textilu patrila skôr medzi domáce remeslá, ktoré vykonávali ženy. O tomto druhu remesla svedčia nálezy praslenov, tkáčskych závaží, nožníc, ihiel a šidiel. Tkaniny sú v archeologických nálezoch výnimočné, pretože sa rýchlo rozkladajú. Podarilo sa ich doložiť z Břeclavy-Pohanska, Mikulčíc, Rajhradu, Uherského Hradišťa-Starého Města atď. Na Slovensku sa kúsky látok zachovali vďaka korózii na kovových predmetoch v hroboch (Borovce, Devín, Nitra atď.). Vlákna na výrobu látok sa získavali z konope, ľanu, vlny, srsti a podobne. Z vlákien sa pradením pomocou praslenu získala priadza, z ktorej sa potom vyrábala látka, a to pomocou vertikálneho tkáčskeho stavu alebo pomocou parohových doštičiek štvorcového tvaru s otvormi. Tkacie doštičky z parožia sa podarilo doložiť v Uherskom Hradišti-Starom Měste. Nálezy tkáčskych závaží v objektoch z Bíne, Břeclavy-Pohanska a Somotora indikujú existenciu vertikálneho tkáčskeho stavu. Látka sa mohla aj farbiť. Tak napríklad hnedú, čiernu a žltú farbu poskytovala kôra, listy a plody vlašského orecha (juglans regia), z plodov bazy čiernej a kaliny obyčajnej sa získavala červená farba, z kvetov kosatca žltého farba žltá a z plodov ostružníka zas fialová. Valchovaním vlnených látok v drevených korytách alebo kadiach sa získavalo súkno. Odev sa zošíval ihlami, látka naň sa strihala nožnicami.
Dôležitým remeslom bolo spracovávanie dreva. Dokladajú ho predovšetkým nálezy sekier a nožov, pretože drevené predmety sa rýchlo rozpadajú. Vďaka vlhkosti sa podarilo zachované drevené predmety objaviť v Mikulčiciach. Výskumom sa získali lyžice, naberačky, násady k sekerám a kosákom atď. Tieto predmety sa vyrábali bežne doma. O určitej špecializácii však svedčia nálezy tenkých doštičiek na vedrá, dosiek na truhly a lodí. Zruční tesári sa podieľali na stavbe kostolov a honosných kniežacích sídiel.
Uhliari vyrábali kvalitné drevené uhlie pre hutníkov, kováčov a šperkárov. Drevené uhlie získavali pomocou karbonizácie dreva v milieroch pri teplote 100 °C až 400 °C bez prístupu vzduchu.
V debnárstve, kolárstve, garbiarstve, ovocinárstve, zverolekárstve a felčiarstve sa využíval decht. Dechtári ho získavali spaľovaním dreva. Na tento účel slúžili objekty odkryté v Bojniciach a v Koši. Išlo o jamy s destilačnou komorou vakovitého alebo lievikovitého tvaru s priehlbinou, kam sa vkladali nádoby na decht.
Rezbárstvo parohov a spracovanie kostí patrí tiež k domácim remeslám. Z tohto materiálu sa vyrábali rozličné predmety (šidlá, ihlice, hrebene, píšťalky, amulety a pod.). Na ich výrobu sa používali hlavne dlhé kosti a lopatky. Parohovina sa musela pred samotným spracovaním zmäkčiť v náleve zo šťaveľových listov. Umelecky zdobené predmety z parohov a kostí dokazujú, že ich vyrábali špecialisti.
Výrobky z kože sa pri archeologických výskumoch zistili len zriedkavo. Zvyšky kože a kožušiny boli nájdené v hroboch v Uherskom Hradišti-Starom Měste v polohe Na Valách. Na základe analýzy zvyšku koženého remeňa sa podarilo doložiť postup pri jeho spracovaní. Výsledky ukázali, že išlo o kvalitný výrobok.
Pálenie vápna patrilo tiež k špecializovaným remeslám. Vápno sa pálilo v peciach čiastočne zahĺbených do podložia a slúžilo na omietky, maltové podlahy alebo ako prísada do hrnčiarskej hliny. Ako palivo sa používalo pri pálení kvôli potrebe dosiahnuť vysoké teploty bukové drevo. Vápno sa vyrábalo z dolomitového vápenca prevažne z územia Slovenska, kde sa podarilo objaviť pece v Hubine a v Nitre (poloha Lupka).
Obchod
Obchod sa uskutočňoval na domácej alebo medzinárodnej úrovni. V prípade domáceho trhu existovala naturálna výmena, prípadne ako platidlá slúžili tzv. sekerovité hrivny, železné misky tzv. sliezskeho typu alebo šatôčky z jemného plátna. Sekerovité hrivny boli vlastne železným polotovarom v tvare sekery. V nálezoch sa vyskytujú v rôznych veľkostiach a s rôznymi hmotnosťami. Objavené boli vo väčšom množstve napr. v Mikulčiciach, Uherskom Hradišti-Starom Měste, v Bojnej a Pobedime. Domáci obchod mohol prebehnúť kdekoľvek, ale trhy sa konali na hradiskách. Zahraničný obchod prebiehal len na centrálnych hradiskách. O trhu Moravanov je zmienka v tzv. Rafelstettenskej colnej tarife z roku 904. Arabský spisovateľ Ibn Rusta sa zmieňuje o tom, že vo Svätoplukovom sídelnom meste sa koná trh každý mesiac po tri dni. Čo sa týka diaľkového obchodu, možno predpokladať, že na Veľkú Moravu smeroval tovar z rôznych oblastí. Cez jej územie prechádzalo niekoľko dôležitých medzinárodných obchodných komunikácií. Kupcom z cudzích krajín sa platilo byzantskými alebo franskými mincami, drahými kovmi alebo iným tovarom (otroci, kožušiny a pod.). Kupci sa presúvali po dôležitých cestách. Z Číny cez Povolžie a Pričiernomorie do Kyjeva alebo do Konštantínopola viedla Hodvábna cesta, ktorá pokračovala aj cez Podunajsko do Regensburgu na území dnešného Nemecka. Priamo cez územie Veľkej Moravy smerovala z mesta Akvileja (blízko dnešných Benátok) do oblasti Baltského mora známa Jantárová cesta. Z oblasti Baltského mora sa dovážal jantár, nože, sklenené hladidlá, z juhu korenie, ovocie, niektoré honosné šperky a mušle na náhrdelníky, z Franskej ríše zbrane a sklenené výrobky, z Orientu hodváb, korenie a možno kadidlo a drahé kamene. V oblasti Podunajska sa obchodovalo so soľou z Bavorska alebo zo Sedmohradska v dnešnom Rumunsku. Medzi zriedkavé nálezy, ktoré svedčia o kontaktoch s Orientom, patrí hodvábna tkanina. Konkrétne exempláre datované do 9. storočia prípadne začiatku 10. storočia sa podarilo nájsť v Břeclavi-Pohansku, Klecanoch, Mikulčiciach, Nechvalíne, Rajhrade, Skalici, Starom Měste. Podľa Marie Kostelníkovej sa hodvábne tkaniny importovali pravdepodobne z Byzancie a svedčia o existencii bohatej vyššej spoločenskej vrstvy, ktorá žila na hradiskách. Byzancia bola totiž medzi 7. a 11. storočím najväčším strediskom výroby hodvábu a dokonca do roku 900 platil zákaz vývozu tejto tkaniny. Hodváb sa smerom na západ dostával zvyčajne len ako dar.