VEĽKÁ MORAVA: Názov • Vláda Mojmíra I. • Vláda Rastislava • Východofranská okupácia Veľkej Moravy • Vláda Svätopluka I. • Vláda Mojmíra II. a zánik Veľkej Moravy • Spoločnosť na Veľkej Morave • Veľkomoravské vojsko • Hradiská • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Hospodárstvo • Odporúčaná literatúra
Nástupcom Svätopluka sa stal jeho syn Mojmír II. (894 – 906?) a jeho druhý syn Svätopluk II. dostal pravdepodobne do léna Nitrianske kniežatstvo. Podľa Konštantína VII. Porfyrogeneta (913 – 959) mal Svätopluk aj tretieho syna. V Cividalskom evanjeliári sa uvádza meno Predezlaus. Na základe tohto údaju niektorí bádatelia predpokladali, že práve takto sa volal tretí syn Svätopluka, ktorý mal spravovať oblasť Bratislavskej brány a od jeho mena bolo odvodené prvé pomenovanie Bratislavy (Brezalauspurc), doložené v roku 907.
Hneď po smrti svojho otca musel Mojmír II. čeliť nájazdu Maďarov do Panónie, ktorí sa sem presúvali pod tlakom ďalšieho kočovného kmeňa Pečenehov zo stepí pri Čiernom mori. Na jeseň roku 894 bol uzavretý mier medzi Mojmírom II. a Arnulfom. Predpokladá sa, že Panónia s Blatnohradom už zrejme vtedy nepatrila pod správu Veľkej Moravy, lebo roku 896 dal Arnulf toto územie do správy vojvodovi Braslavovi. Už v polovici júla 895 sa konal v Regensburgu snem, na ktorom české kniežatá Spytihněv (Spitignewo) a Vitizla (Witizla) sľúbili vernosť Arnulfovi, čo zamená, že sa vymanili spod správy Veľkej Moravy. V roku 897 žiadali Česi pomoc od Frankov proti Moravanom. V tomto roku prišli za Arnulfom aj Srbi z Posálska. Táto udalosť sa interpretuje tak, že i Srbi sa vymanili spod veľkomoravskej moci. V roku 897 navštívil Arnulfa Korutánskeho vo Wormse aj Svätopluk II. a stal sa jeho spojencom. O rok neskôr vypukol medzi oboma bratmi spor, ktorý následne oslabil celú Veľkú Moravu. Do bojov medzi nimi sa zaplietol aj Arnulf, a to na strane Svätopluka II. Na strane Mojmíra II. zas vystúpili gróf Aribo – v prameňoch opísaný ako pôvodca roztržky medzi synmi Svätopluka I. – a jeho syn Isanrik. V nasledujúcom roku Arnulfovo vojsko napadlo pohraničné oblasti Veľkej Moravy, aby vyslobodilo Svätopluka II., ktorý bol uväznený na neznámom hradisku. Arnulf musel v tomto období riešiť problémy v Itálii, pretože friulský markgróf Berengar I. (888 – 924) ho chcel v roku 899 zbaviť cisárskeho titulu. Arnulf dohodol spojenectvo s Maďarmi, ktorí vpadli v auguste toho roku do severnej Itálie a pustošili ju aj neskôr. Avšak už v decembri 899 Arnulf zomrel. Východofranským kráľom sa stal Ľudovít IV. Dieťa. V roku 901 bol uzavretý mier medzi Bavormi a Moravanmi. Pramene uvádzajú, že v roku 902 Maďari napadli Moravu, ale utŕžili porážku. Medzi rokmi 904 – 906 vznikla Raffelstettenská colná tarifa. Tento dokument podáva obraz o clách a obchode vo východnej časti Bavorska, ale aj v Panónii. Tu sa uvádza i trh Moravanov. Pravdepodobne v roku 904 Bavori zavraždili maďarské veľkoknieža Kusala. To vyvolalo útoky Maďarov aj na Veľkú Moravu. Dňa 4. júla 907 sa pri Bratislave (Brezalauspurc, Braslevespurch) odohrala bitka medzi Maďarmi a Bavormi, kde utrpelo bavorské vojsko zdrvujúcu porážku a zahynulo tu viacero bavorských svetských a cirkevných hodnostárov.
Mojmír II. sa počas svojej krátkej vlády zaoberal aj situáciou v cirkevnej správe, ktorá bola narušená smrťou Metoda v roku 885 a odchodom Vichinga v roku 893. V roku 900 bola spísaná petícia bavorských biskupov proti obnoveniu cirkevnej správy na Veľkej Morave, z ktorej sa dozvedáme, že asi roku 899 požiadalo knieža Veľkej Moravy Mojmír II. pápeža Jána IX. (898 – 900) o obnovenie cirkevnej hierarchie na svojom území. Na Moravu prišli arcibiskup Ján a biskupi Benedikt a Daniel, ktorí vysvätili jedného arcibiskupa a troch biskupov, z ktorých jeden mohol byť aj biskup pre Nitriansku diecézu. Po páde Veľkej Moravy bola táto cirkevná organizácia narušená a prestala oficiálne existovať.