VEĽKÁ MORAVA: Názov • Vláda Mojmíra I. • Vláda Rastislava • Východofranská okupácia Veľkej Moravy • Vláda Svätopluka I. • Vláda Mojmíra II. a zánik Veľkej Moravy • Spoločnosť na Veľkej Morave • Veľkomoravské vojsko • Hradiská • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Hospodárstvo • Odporúčaná literatúra
Vojenská družina (čed, milites) patrila k širšej spoločenskej elite. Okrem príslušníkov staršej rodovej aristokracie a družiníkov z radov jednoduchého slobodného obyvateľstva v nej boli aj cudzí profesionálni bojovníci. Družina predstavovala stálu vojenskú silu, ktorej časť bola stálym vojenským sprievodom panovníka a zvyšok bol rozmiestnený v dôležitých správnych centrách po celej krajine. Samostatné, menej početné vojenské družiny mali aj kniežatá na svojich sídlach. Predpokladaný celkový počet družiníkov dosahoval počet 3000 – 5000 mužov. Len v nutných prípadoch, akými bola cudzia agresia, sa mobilizovali aj širšie okruhy slobodného obyvateľstva. Základ veľkomoravského vojska (družiníci a pohotovosť) mohlo tvoriť asi 8000 jazdcov a 20 000 – 25 000 pešiakov. V období Svätoplukovej vlády sa predpokladá, že počet vojakov mohol dosiahnuť 80 000 až 100 000 mužov.
Výzbroj pešieho bojovníka v 2. polovici 9. storočia tvoril štít, či už oválny, alebo okrúhly, kopija, meč (ten sa však nachádzal väčšmi vo výzbroji jazdca) alebo sekera – väčšinou bradatica. Výzbroj a výstroj jazdca v 2. polovici 9. storočia tvoril poväčšine okrúhly štít, dvojostrý meč, dýka alebo bojovnícky nôž, strmene so širokými masívnymi stúpadlami a ostrohy. Málo priamych dokladov máme o štítoch, ktoré boli pravdepodobne vyrobené z dreva, potiahnuté kožou a obité železným plechom. Vojaci boli okrem toho chránení aj koženým kabátcom, na ktorom boli našité železné plátky. Vyššie postavení bojovníci nosili ako ochrannú zbroj krúžkový pancier a kovovú prilbu. Väčšina nálezov militárií pochádza z pohrebísk. V druhej polovici 9. storočia vyrábali zbrane predovšetkým domáci remeselníci, ale dali sa získať aj obchodom, darom alebo ako korisť.