OBSAH: Názov • Vláda Mojmíra I. • Vláda Rastislava • Východofranská okupácia Veľkej Moravy • Vláda Svätopluka I. • Vláda Mojmíra II. a zánik Veľkej Moravy • Spoločnosť na Veľkej Morave • Veľkomoravské vojsko • Hradiská • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Hospodárstvo • Odporúčaná literatúra
Veľká Morava – Názov
V súčasnej historiografii sa používajú pojmy Veľká Morava a Veľkomoravská ríša. Označenie Veľká Morava (μεγάλη Μοραβία) použil prvýkrát byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenet (9025/906 – 959, spolucisár 908, cisár 913, samostatná vláda 945) vo svojom diele De administrando imperio, ktoré vzniklo v polovici 10. storočia. Týmto termínom sa označuje územie, ktoré bolo pod vládou mojmírovskej dynastie po roku 833. Už v roku 822 sa objavuje údaj o Moravanoch (Marvanorum, Maritanorum) v diele Annales regni Francorum.
Vláda Mojmíra I.
Okolo roku 830 dochádza k vyostreniu vzťahov medzi moravským a nitrianskym kniežatstvom. Z diela O obrátení Bavorov a Korutáncov na vieru sa dozvedáme, že Mojmír I. vyhnal Pribinu cez Dunaj k Ratbodovi (832/833 – 854), správcovi Východnej marky Franskej ríše. Keďže sa presný dátum udalosti nespomína, v minulosti sa oň viedli medzi bádateľmi spory. V súčasnosti sa ako najpravdepodobnejší dátum uvádza rok 833. Anexiou Nitrianska vznikol útvar, ktorý sa označuje ako Veľká Morava. Písomné pramene sa potom o Mojmírovi I. zmieňujú až roku 846, kedy sa uskutočnilo vojenské ťaženie východofranského panovníka Ľudovíta II. Nemca na Veľkú Moravu.
Vláda Rastislava
Rastislav (846 – 870, Rastic, Rasticlao, Rastislaus) po dosadení za vládcu Veľkej Moravy spočiatku pravdepodobne udržiaval dobré vzťahy s Východofranskou ríšou. O prvých rokoch jeho vlády sa v písomných prameňov nezachovali žiadne informácie. Až roku 852 sa konala v Mohuči (dnešný Mainz v Nemecku) cirkevná synoda, ktorá sa zaoberala sa aj prípadom franského veľmoža Albigisa, ktorý uniesol ženu istému Patrikovi a utiekol do zeme Moravanov. Zo skutočnosti, že sa tento prípad riešil na synode, sa usudzuje, že Ľudovít II. Nemec už nemal nad Rastislavom reálnu politickú moc. Východofranský panovník sa preto rozhodol uskutočniť vojenskú výpravu.
Východofranská okupácia Veľkej Moravy
Moravania sa domnievali, že Svätopluk vo väzení zomrel. V lete roku 871 vypuklo veľkomoravské povstanie proti východofranským regentom pod vedením kňaza Slavomíra (Sclagamarum, Slagamarum, Slamarum), ktorý bol Svätoplukovým príbuzným. Karolman prepustil Svätopluka, ktorý potom viedol do svojej vlasti Karolmanovo vojsko.
Vláda Svätopluka I.
V roku 872 dochádza k vojenským ťaženiam Durynkov, Sasov a Frankov proti Moravanom a Čechom. Po prvýkrát sa tu dozvedáme mená českých kniežat. Konkrétne sa v Annales Fuldenses uvádzajú Svatoslav (Zuentislan, Zeutisla, Zuuentislan), Víťazoslav (Witislan), Herman (Heriman, Herman) Spytimír (Spoitimar, Spoitamar, Spoimar), Mojslav (Moyslan, Myslan, Nyslan, Mislan) a Bořivoj (Goriwei, Gorivoj).
Vláda Mojmíra II. a zánik Veľkej Moravy
Nástupcom Svätopluka sa stal jeho syn Mojmír II. (894 – 906?) a jeho druhý syn Svätopluk II. dostal pravdepodobne do léna Nitrianske kniežatstvo. Podľa Konštantína VII. Porfyrogeneta (913 – 959) mal Svätopluk aj tretieho syna. V Cividalskom evanjeliári sa uvádza meno Predezlaus. Na základe tohto údaju niektorí bádatelia predpokladali, že práve takto sa volal tretí syn Svätopluka, ktorý mal spravovať oblasť Bratislavskej brány a od jeho mena bolo odvodené prvé pomenovanie Bratislavy (Brezalauspurc), doložené v roku 907.
Spoločnosť na Veľkej Morave
Na vrchole veľkomoravskej spoločnosti a na čele moravského štátu stál panovník, označovaný ako knęz. V latinských prameňoch sa používali termíny dux, princeps a rex. V arabských prameňoch sa vyskytuje pre Svätopluka výraz malik – kráľ. Od obdobia panovania Mojmíra I. boli vládcovia Veľkej Moravy z mojmírovskej dynastie. Panovník vlastnil rozsiahle pozemky, bol najvyšší vojenský veliteľ a zároveň mal výsadné právne postavenie. Okrem pozemkov mu patrilo sídlo so všetkou výbavou a obyvateľmi.
Veľkomoravské vojsko
Vojenská družina (čed, milites) patrila k širšej spoločenskej elite. Okrem príslušníkov staršej rodovej aristokracie a družiníkov z radov jednoduchého slobodného obyvateľstva v nej boli aj cudzí profesionálni bojovníci. Družina predstavovala stálu vojenskú silu, ktorej časť bola stálym vojenským sprievodom panovníka a zvyšok bol rozmiestnený v dôležitých správnych centrách po celej krajine.
Hradiská
Na celom území slovanského osídlenia sa nachádzajú hradiská – opevnené sídla, ktoré sa v ranom stredoveku rozšírili od Dnepra po Sálu. V niektorých oblastiach sa vznik ranostredovekých hradísk datoval už do 6. storočia (napr. Poľsko). Novšie výskumy posunuli počiatky výstavby hradísk do 7. storočia. Na Slovensku sa predpokladá budovanie hradísk na prelome 8. a 9. storočia. V staroslovienskej literatúre sa označujú termínom grad, v latinskej terminológii ako civitas, urbs, munitio.
Vidiecke sídla
Jednoduché slobodné obyvateľstvo žilo v malých vidieckych sídlach – osadách. Pravouhlé jednopriestorové príbytky s plochou 10 – 16 m2 boli na úrovni terénu alebo mierne zahĺbené. Prevažovala zrubová konštrukcia. Obydlia boli rozmiestnené v osade vo väčších vzdialenostiach od seba alebo boli sústredené na jednom mieste.
Pohrebiská
Od konca 8. storočia Slovania pochovávali v nížinných polohách prevažne na plochých pohrebiskách kostrovým rítom, menej pod mohylami. To pretrvávalo naďalej na Morave v podhorských a horských oblastiach (Vysočany u Moravských Budějovic, Strážovice na Kyjovsku atď.), pričom sa na jednom mohylovom pohrebisku vyskytujú niekedy zároveň kostrové a žiarové hroby (biritualita).
Hospodárstvo
Hospodárstvo Veľkej Moravy patrilo vo vtedajšej Európe medzi vyspelé. Jeho základ tvorili roľníci, no došlo i k rozvoju viacerých špecializovaných remesiel. Na území Veľkej Moravy sa ťažili viaceré suroviny ako železité rudy, vápenec, meď, cín, olovo, zinok, striebro.
Odporúčaná literatúra