Stredná EurópaVeľká Morava

Vláda Rastislava

VEĽKÁ MORAVA: NázovVláda Mojmíra I.Vláda RastislavaVýchodofranská okupácia Veľkej MoravyVláda Svätopluka I.Vláda Mojmíra II. a zánik Veľkej MoravySpoločnosť na Veľkej MoraveVeľkomoravské vojskoHradiskáVidiecke sídlaPohrebiskáHospodárstvoOdporúčaná literatúra


Rastislav (846 – 870, Rastic, Rasticlao, Rastislaus) po dosadení za vládcu Veľkej Moravy spočiatku pravdepodobne udržiaval dobré vzťahy s Východofranskou ríšou. O prvých rokoch jeho vlády sa v písomných prameňov nezachovali žiadne informácie. Až roku 852 sa konala v Mohuči (dnešný Mainz v Nemecku) cirkevná synoda, ktorá sa zaoberala sa aj prípadom franského veľmoža Albigisa, ktorý uniesol ženu istému Patrikovi a utiekol do zeme Moravanov. Zo skutočnosti, že sa tento prípad riešil na synode, sa usudzuje, že Ľudovít II. Nemec už nemal nad Rastislavom reálnu politickú moc. Východofranský panovník sa preto rozhodol uskutočniť vojenskú výpravu. Už na konci zimy roku 855 Bavori zaútočili pod vedením grófa Ernsta na územie českých Slovanov. Samotný Ľudovít II. Nemec vytiahol s vojskom proti Rastislavovi až koncom leta toho istého roka. Podrobnejšie sa o tejto výprave zmieňujú len Fuldské anály, no v ostatných prameňoch je táto udalosť spomenutá len jednou vetou. Podľa spomínaného diela sa východofranskému vojsku podarilo spustošiť veľkú časť územia Moravanov, ale nepodarilo sa mu poraziť opevnené Rastislavovo vojsko. Navyše pri návrate moravské vojsko napádalo Ľudovítových vojakov. Rastislav dokonca spustošil pohraničné oblasti za Dunajom. Roku 858 nariadil Ľudovít II. Nemec vyslať proti Slovanom tri vojská. Jedno mal viesť jeho najstarší syn Karolman (829/830 – 880, kráľ v Bavorsku od 876, italský kráľ od 877), a to proti moravským Slovanom. V lete sa však Ľudovít neúspešne zaplietol do povstania proti Karolovi II. Lysému. Ľudovít II. Nemec následne zveril správu východnej časti svojej ríše Karolmanovi, ktorý sa však pokúsil upevniť svoju moc a dohodol sa s Rastislavom. O spojenectve Rastislava a Karolmana sa dozvedáme z Annales Bertiniani. Táto udalosť sa stala v roku 861. V nasledujúcom roku Ľudovít II. Nemec vytiahol proti najstaršiemu synovi. K bojom však nedošlo a Karolman uznal otcovu vládu, pričom zostal správcom východnej časti ríše. V roku 862 zaútočili Maďari na Východofranskú ríšu niekde v údolí Dunaja. V roku 863 došlo opäť k roztržke medzi Ľudovítom II. Nemcom a jeho synom a Karolman bol napokon politicky izolovaný. Otec napokon svojho syna uväznil.
Annales Fuldenses uvádzajú, že v auguste roku 864 Ľudovít II. Nemec prešiel s vojskom za Dunaj a obľahol Rastislava v hradisku, ktoré sa nazýva Dowina. Moravský panovník bol prinútený prisahať vernosť východofranskému panovníkovi a poslal mu rukojemníkov. Podľa Annales Bertiniani sa pôvodne Ľudovít chystal zriadiť marku Vinidov – nové správne územie pod vládou Východofranskej ríše, čo sa mu však nepodarilo. Názov hradiska Dowina sa zvyčajne spája s Devínom pri Bratislave.
V roku 865 došlo k zmene politiky Ľudovíta II. Nemca. Svoju ríšu rozdelil medzi troch synov. Karolman dostal Norikum (Bavorsko) a marky hraničiace s územím Slovanov a Longobardov. V roku 869 sa dozvedáme o dvoch bojoch vojsk Karolmana a Rastislava, pričom Karolman zvíťazil. Na stranu Rastislava prešiel Karolmanov spojenec Gundakar. V lete toho istého roka Ľudovít II. Nemec zorganizoval veľké vojenské ťaženie proti Veľkej Morave a Srbom. Karolman ničil územie Svätopluka (Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk, 871 – 894), synovca Rastislava, a jeho mladší brat Karol III. Tlstý (839 – 888, italský kráľ 879, cisár 881, východofranský kráľ od 882 a západofranský kráľ od 885, v roku 887 sa vzdal vlády) zaútočil proti Rastislavovi, ktorého obkľúčil v pevnosti.
Začiatkom roka 870 začal pravdepodobne Svätopluk rokovať s Karolmanom. O udalostiach, ktoré sa odohrali v tomto roku, nás podrobne informujú Fuldské anály. Z nich sa dozvedáme, že Svätopluk odovzdal svoje panstvo (Nitriansko) pod správu Karolmanovi. Keď sa to dozvedel Rastislav, pokúsil sa ho na jednej hostine zavraždiť, ale Svätopluk sa o tom dozvedel a odišiel na lov. Rastislav sa rozhodol, že ho bude prenasledovať, lenže napokon jeho samého zajali a poslali do Bavorska. Karolman následne obsadil časť Veľkej Moravy a získal aj kráľovský poklad. Zrejme na hradiskách nechal franských vojakov a správu zveril Wilhelmovi a Engelšalkovi. Po návrate z Veľkej Moravy nechal Rastislava oslepiť, no pôvodne mal v pláne usmrtiť ho. Podľa Annales Bertiniani dal Rastislava oslepiť Ľudovít II. Nemec na základe súdneho procesu v Rezne (dnešný Regensburg) a potom poslať do kláštora. V roku 871 Karolman obvinil Svätopluka z vierolomnosti a uväznil ho.
Významným počinom vlády Rastislava bolo riešenie cirkevných pomerov na Veľkej Morave, kde pôvodne pôsobili predovšetkým franskí kňazi. Snažil sa vytvoriť samostatnú cirkevnú organizáciu, ktorá by bola nezávislá od franského kléru, s čím sa najprv neúspešne obrátil na pápeža Mikuláša I. (858 – 867) niekedy medzi rokmi 858 – 862. Napokon buď v roku 862, alebo najneskôr na jar roku 863 vyslal k byzantskému cisárovi Michalovi III. (842 – 867) posolstvo so žiadosťou o vyslanie biskupa a učiteľa, ktorý by hlásal pravú kresťanskú vieru v slovanskom jazyku. Okrem toho Rastislav žiadal aj o muža, čo by usporiadal zákony. Cisár poveril vedením misie Konštantína (826/827 – 869) a jeho brata Metoda (813/817 – 885), rodákov zo Solúna (dnes Thessaloniki v severnom Grécku), ktorí prišli na Veľkú Moravu pravdepodobne v roku 863 alebo najneskôr na jar nasledujúceho roku. Konštantínovi sa podarilo vytvoriť písmo hlaholiku, pomocou ktorej spolu s bratom zapisovali preklady liturgických kníh do slovanského jazyka. Pápež Hadrián II. (867 – 872) uznal v roku 868 slávenie liturgie v slovanskom jazyku. Konštantín v Ríme vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Umrel 14. februára roku 869 a bol pochovaný v kostole sv. Klimenta v Ríme. Metod sa stal pápežským legátom pre slovanské krajiny a v tom istom roku aj (arci)biskupom pre územie Panónie a Veľkej Moravy. Avšak v roku 870 bol pri spiatočnej ceste na Veľkú Moravu uväznený východofranskými biskupmi.