VEĽKÁ MORAVA: Názov • Vláda Mojmíra I. • Vláda Rastislava • Východofranská okupácia Veľkej Moravy • Vláda Svätopluka I. • Vláda Mojmíra II. a zánik Veľkej Moravy • Spoločnosť na Veľkej Morave • Veľkomoravské vojsko • Hradiská • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Hospodárstvo • Odporúčaná literatúra
V roku 872 dochádza k vojenským ťaženiam Durynkov, Sasov a Frankov proti Moravanom a Čechom. Po prvýkrát sa tu dozvedáme mená českých kniežat. Konkrétne sa v Annales Fuldenses uvádzajú Svatoslav (Zuentislan, Zeutisla, Zuuentislan), Víťazoslav (Witislan), Herman (Heriman, Herman) Spytimír (Spoitimar, Spoitamar, Spoimar), Mojslav (Moyslan, Myslan, Nyslan, Mislan) a Bořivoj (Goriwei, Gorivoj). Česi boli porazení a stiahli sa do svojich hradísk. Svätopluk podnikol protiútok z Moravy a zničil loďstvo, ktoré prepravovalo Karolmanových vojakov na jeho územie. V nasledujúcom roku sa Svätopluk snažil nadviazať diplomatický kontakt s Ľudovítom II. Nemcom a poslal k nemu Alamana Berechtrama, ktorého zajal rok predtým. S akým diplomatickým posolstvom sa dostavil k cisárovi, o tom sa z písomných prameňov nedozvedáme, ale už v roku 874 na dvorci Forchheim (v dnešnom Bavorsku) bol uzavretý mier medzi Ľudovítom II. Nemcom a Svätoplukom, ktorý sa tu nezúčastnil osobne, ale prostredníctvom svojho vyslanca kňaza Jána z Benátok.
Dňa 28. augusta 876 zomrel Ľudovít II. Nemec a jeho synovia si po vzájomných bojoch rozdelili ríšu. Karolman získal podľa Annales ducum Bavariae (Letopisy bavorských vojvodov) Bavorsko, Čechy, Moravu, Korutánsko, Rakúsko a Štajersko. Predpokladá sa, že Morava je tu zmienená len preto, že si na ňu Frankovia robili nárok, ale reálne v tomto roku nad ňou nemali moc.
V roku 879 nadviazal Svätopluk kontakty s pápežom Jánom VIII. (872 – 882), o čom svedčí o tom listina vydaná týmto pápežom pre jeho osobu. Druhá listina bola poslaná arcibiskupovi Metodovi, ktorý sa mal dostaviť do Ríma, aby sa bránil proti obvineniam z herézy. V nasledujúcom roku bola pre Svätopluka vydaná listina známa ako Industriae tuae.
Svätopluk začal s vojenskou expanziou po usporiadaní vnútorných pomerov a mieri uzavretom v roku 874 na dvorci Forchheim. Pravdepodobne medzi rokmi 874 – 880 ovládol Sliezsko a Vislansko a medzi rokmi 880 až 882 sa mu podarilo získať oblasť horného a stredného Potisia.
V roku 882 zasiahol Svätopluk do udalostí vo Východnej marke, ktorú spravoval po smrti Wilhelma a Engelšalka gróf Aribo. Synovia spomínaných grófov sa snažili správu marky získať späť. Aribo hľadal pomoc u Svätopluka a dal mu ako rukojemníka svojho syna Isanrika. Keď bol ale Aribo vyhnaný, v roku 882 mu Karol III. Tlstý hneď navrátil správcovstvo, no Svätoplukovo vojsko aj tak ničilo majetky synov Wilhelma a Engelšalka. Napokon utiekli k Arnulfovi Korutánskemu (asi 850 – 899, východofranský kráľ od 887, cisár 896, zosadený 898), synovi Karolmana a správcovi Panónie. Svätopluk žiadal Arnulfa, aby u seba neprijímal jeho nepriateľov. Ten ho však neposlúchol. Ako odplata nasledovalo dvaapolročné pustošenie Panónie moravskými vojskami. Dokonca pritom zahynuli Mengingoz a Papo, synovia Wilhelma a Engelšalka. V roku 884 sa snažil tento vojenský konflikt riešiť Karol III. Tlstý a na vrchu Combenberg (mons Comianus – pravdepodobne Kumenberg – Burgstall pri St. Ändra v dnešnom Rakúsku) pri Viedenskom lese sa stretol so Svätoplukom, ktorý sa zriekol vojenských akcií proti nemu a uznal jeho cisársku hodnosť. Zároveň bol znova uzavretý trvalý mier medzi Východofranskou a Veľkomoravskou ríšou. V roku 885 potom Svätopluk uzavrel mier aj s Arnulfom Korutánskym. O dva roky sa Arnulf stal novým východofranským kráľom. Svätopluk bol krstným otcom Arnulfovho nemanželského syna Zwentibolda (Zuentibolda, Svätopluka), neskoršieho kráľa Lotrinska. V roku 890 sa obidvaja panovníci stretli na vrchu Omuntesperch a v nasledujúcom roku Arnulf poslal k Svätoplukovi vyslancov, aby dohodli nový mier, avšak v roku 892 Arnulf za pomoci chorvátskeho veľmoža Braslava (879 – 888/892) zaútočil na Veľkú Moravu a zvlášť na Čechy. Podarilo sa mu zničiť krajinu, ale v otvorenom boji sa s vojskom Svätopluka nestretol. V Arnulfovom vojsku bol aj oddiel Maďarov. V roku 893 nasledovala ďalšia vojenská akcia proti Veľkej Morave, ale skončila sa franskou porážkou. V roku 894 Svätopluk zomiera, no ešte pred smrťou uzavrel spojenectvo s maďarskými kniežatami.
Čo sa týka otázky cirkvi na Veľkej Morave za panovania Svätopluka I., z písomných prameňov sa dozvedáme, že v roku 873 pápež Ján VIII. prikázal bavorským biskupom oslobodiť Metoda, ktorého zároveň vymenoval za arcibiskupa novoutvorenej moravsko-panónskej diecézy a za legáta Ríma na Veľkej Morave. O jeho prepustenie sa zaslúžil pápežský legát Pavol z Ancony. Po Metodovom návrate na Veľkú Moravu Svätopluk zveril arcibiskupovi pod správu všetky chrámy a všetkých klerikov. Metod sa vo svojom novom úrade a pri novoprijatom poslaní všestranne sústredil na obracanie pohanov na kresťanskú vieru, najprv na území Svätoplukovej ríše a neskôr aj mimo nej. Viedol vieroučné spory s franskými kňazmi, ktorí pôsobili na území jeho arcidiecézy. Zo Života Metodovho sa dozvedáme, že Moravania vyhnali franských kňazov. Predpokladá sa, že k tejto udalosti došlo niekedy medzi rokmi 871 – 873, franskí kňazi totiž neuznávali slúženie liturgie v slovanskom jazyku. Pápež vydal v júni 880 listinu známu pod názvom Industriae tuae. V tomto dokumente súhlasil s používaním slovanského jazyka a písma v liturgii, okrem toho potvrdil Metoda vo funkcii arcibiskupa, podriadil mu celé duchovenstvo v krajoch Svätoplukovej ríše a veľkomoravského panovníka s jeho ľudom formálne zobral pod ochranu Apoštolskej stolice. Ján VIII. vysvätil franského kňaza Vichinga (biskup v Nitre 880 – 893, administrátor moravskej cirkvi 885/886 – 893, biskup v Pasove 899, Arnulfov kancelár 893 – 899) za biskupa Nitrianskej diecézy, ktorá patrila pod jurisdikciu Metoda. Viching ako zástupca franského kléru však viedol opozíciu voči svojmu predstavenému. Metodov spor s hlavou Nitrianskej diecézy vyvrcholil v roku 884, keď ho arcibiskup exkomunikoval, no Viching našiel oporu u nového pápeža Štefana V. (885 – 891), ktorý zakázal v roku 885 pod trestom uvrhnutia do kliatby slúžiť bohoslužby v slovanskom jazyku. Metod 6. apríla 885 zomrel, pričom ešte stihol vysloviť prianie, aby sa jeho nástupcom stal jeden z jeho žiakov – Gorazd. Po smrti Metoda bolo voči jeho žiakom tvrdo zakročené a časť z nich skončila vo vyhnanstve, čím bola narušená cirkevná správa na Veľkej Morave. Najvyšší post v cirkevnej hierarchii potom zastával Viching, ktorý však v roku 893 odišiel do Východofranskej ríše, kde sa na krátky čas stal pasovským biskupom. Zomrel v roku 899.