VEĽKÁ MORAVA: Názov • Vláda Mojmíra I. • Vláda Rastislava • Východofranská okupácia Veľkej Moravy • Vláda Svätopluka I. • Vláda Mojmíra II. a zánik Veľkej Moravy • Spoločnosť na Veľkej Morave • Veľkomoravské vojsko • Hradiská • Vidiecke sídla • Pohrebiská • Hospodárstvo • Odporúčaná literatúra
V súčasnej historiografii sa používajú pojmy Veľká Morava a Veľkomoravská ríša. Označenie Veľká Morava (μεγάλη Μοραβία) použil prvýkrát byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogenet (9025/906 – 959, spolucisár 908, cisár 913, samostatná vláda 945) vo svojom diele De administrando imperio, ktoré vzniklo v polovici 10. storočia. Týmto termínom sa označuje územie, ktoré bolo pod vládou mojmírovskej dynastie po roku 833. Už v roku 822 sa objavuje údaj o Moravanoch (Marvanorum, Maritanorum) v diele Annales regni Francorum. V tomto prípade však ide o Slovanov, ktorí žili na dnešnej Morave. V spise O obrátení Bavorov a Korutáncov na vieru, ktorý vznikol okolo roku 871 v Salzburgu, je zmienka – v latinčine – duce Maravorum a Maravi. Vo Fuldských análoch sa Moravania označujú napríklad ako Sclavos Margenses/Marahenses, Margensium/Marahensium, Sclavorum, Sclavi Marahenses, Marahensibus. V ostatných latinských prameňoch sa uvádzajú podobné alebo rovnaké pomenovania. V Povesti dávnych liet sa uvádzajú pomenovania Morava a Marava. V Živote Konštantína sú výrazy 
(na Morave) a 
(s Moravanmi), v Živote Metoda zase 
, 
(z Moravy), 
(na Moravu), 
(moravského kráľa), 
(Moravania), 
(Moravská oblasť/ríša). V Životopise Nauma sa uvádza pomenovanie 
(Moravská zem).