OBSAH: Situácia pred príchodom Arabov • Arabská nadvláda na Pyrenejskom polostrove • Córdobský kalifát • Obdobie taifských kráľovstiev (emirátov) • Al-Andalus pod nadvládou Almorávidov • Al-Andalus pod nadvládou Almohadov • Nasrovský (Granadský) emirát • Reconquista na Pyrenejskom polostrove • Základné fázy vývoja reconquisty • Odporúčaná literatúra
Abdarrahmán III. (912 – 961) ako nový emir opäť zjednotil celý al-Andalus a v roku 929 sa nechal vyhlásiť za kalifa. Týmto rokom sa datuje vznik Córdobského kalifátu, ktorý bol nezávislý od Abássovcov v Bagdade a šíitskych Fátimovcov v Egypte. Abdarrahmán III. Zorganizoval viaceré ťaženia proti kresťanským vládcom na severe polostrova, ktorých prinútil platiť mierový tribút (parias). Úspešne bojoval aj proti svojim hlavným ideologicko-mocenským súperom – Fátimovcom v severnej Afrike, kde sa mu podarilo ovládnuť územia v Maroku. Obdobie vlády Abdarrahmána III. je považované za vrcholné obdobie moslimského Španielska po politickej, hospodárskej, ale aj kultúrnej stránke. Córdoba, ako hlavné politicko-kultúrne a hospodárske centrum kalifátu, sa popri Konštantínopole stala najväčším mestom Európy. Abdarrahmán sa stal jedným z najvplyvnejších a najmocnejších vládcov vtedajšej Európy. Jeho význam potvrdzovali aj intenzívne diplomatické i obchodné kontakty s Byzanciou a západnou Európou. Vrcholné obdobie kalifátu pokračovalo aj za vlády Abdarráhmanovho syna, al-Hakama II. (961 – 976). Ako podporovateľ vied a umenia nechal v meste v Córdobe rozšíriť výstavbu Umajjovskej mešity. Okrem výstavby podporoval aj vzdelanie. V meste nechal vybudovať obrovskú knižnicu a viacero škôl. V tom období Cordóbský kalifát patril medzi najrozvinutejšie kultúrne a politické štáty v Európe. Po smrti al-Hakáma vláda nad krajinou prešla do rúk jeho nedospelého syna Hišáma II. (976 – 1009). Ako regentka vládla jeho matka, Subh Aurora, ktorá mala baskický pôvod. Túto situáciu využil Subh Aurorin milenec a chránenec Mohammad ibn Abí Ámir (978 – 1002), ktorý ovládal najvýznamnejší úradnícky post ríše. Matku s malým synom postupne odstavil od moci a politicky a vojensky stabilizoval svoje postavenie. Aby zväčšil svoju prestíž, zorganizoval vyše 50 vojenských výprav proti kresťanom na sever polostrova. Dobyl mestá ako Zamora, Barcelona, Coimbra, León či dokonca známe pútnické mesto Santiago de Compostella. Z toho dôvodu získal za svojho života prívlastok al-Mansúr (Víťazný). Latinskí stredovekí kronikári vo svojich dielach skomolili tento prívlastok a nazývali ho ako Almanzor. Al-Mansúr pred svojou smrťou stihol ešte zorganizovať výpravu do Navarry, no po svojou návrate čoskoro zomrel. Po jeho smrti nastalo obdobie rozporov medzi viacerými predstaviteľmi arabskej aristokracie, Berbermi a kresťanmi. Táto situácie vyvrcholila po smrti Hišáma II. v roku 1009. Následne prepukla v kalifáte vojna o moc. V priebehu krátkej doby sa v Córdobe vystriedalo šesť kalifov. Väčšina z nich bola bábkami v rukách aristokracie a niektorí boli dokonca zavraždení vlastnými vojenskými veliteľmi. Kalifát sa postupne rozpadol na jednotlivé samostatné emiráty (arab. táifas). Tento rozpad bol dovŕšený roku 1031.