OBSAH: Situácia pred príchodom Arabov • Arabská nadvláda na Pyrenejskom polostrove • Córdobský kalifát • Obdobie taifských kráľovstiev (emirátov) • Al-Andalus pod nadvládou Almorávidov • Al-Andalus pod nadvládou Almohadov • Nasrovský (Granadský) emirát • Reconquista na Pyrenejskom polostrove • Základné fázy vývoja reconquisty • Odporúčaná literatúra
Pyrenejský polostrov ako bývala provincia Rímskej ríše (Hispánia) sa od konca 5. storočia dostala pod nadvládu Vizigótov, ktorí v priebehu krátkej doby dokázali získať kontrolu nad väčšou časťou polostrova. Výnimku tvorili severné a severozápadne oblasti (Galícia a Baskicko), kde boli usadené kmene Svébov a Baskov. Juhovýchod polostrova bol pod kontrolou Byzancie. Výraznejšia konsolidácia vizigótskej moci nastala za vlády kráľov Leowigilda I. (568/569 – 586) a Reccareda I. (573/586 – 601) v druhej polovici 6. storočia. Toto obdobie vypĺňali boje s Byzanciou na juhu a Svébmi a Baskami na severe polostrova. Do konca 6. storočia sa Vizigótom podarilo ovládnuť takmer celý polostrov. Významnou udalosťou bolo prestúpenie Vizigótov z ariánskej na katolícku vieru, čo výrazne prispelo k romanizácií a konsolidácií ríše. Dôležitú úlohu od tohto momentu začala zohrávať katolícka cirkev, ktorá často zasahovala do politiky vizigótskych kráľov a zároveň sa zapájala do sporov medzi panovníkmi a aristokraciou. Tieto rozpory v priebehu 6. storočia postupne prispeli k oslabeniu panovníckej moci a celkovej stabilite ríše. Po smrti posledného relatívne silného panovníka Wanubu (672 – 680) sa v dôsledku svojvôle normánsko-vizigótskej aristokracie začali výrazne prejavovať rozkladné tendencie štátu. Takto oslabená ríša nebola schopná odolať novej politicko-vojenskej hrozbe, ktorú predstavovala expandujúca Arabská ríša.