OBSAH: Dejiny • Štát • Spoločnosť v ranom stredoveku • Šľachta • Mesto a mešťania • Poľnohospodárstvo a poddaní • Cirkev • Umenie a architektúra • Odporúčaná literatúra
V písomných prameňoch sa v prípade Čechov stretávame s viacerými kniežatami (duces). Mocensky sa opierali o svoji družinu, ktorú tvorili bojovníci (milites et amici). Knieža ich živil, vyzbrojoval a dával im aj podiel z koristi. Kniežatá boli volené z kniežacích rodín a mali právo na dane a služby. Podliehalo im aj vojenské velenie. Mohlo dôjsť aj k ich zosadeniu ako ukazuje príklad Bořivoja. Dôležitú úlohu zohrával snem. Organizoval mobilizáciu, obranu zeme, volil veliteľov vojsk atď. Jeho rozhodnutiam sa podriaďovali aj mocné kniežatá. V přemyslovskom štáte sa vládnuce knieža stalo rozhodujúcou autoritou, od jeho rozhodnutia sa odvíjalo postavenie hodnostárov a úradníkov. Panovník mal zvrchované pozemkové vlastníctvo a mal radu (consilium), ktorú tvorili veľmoži (nobiles, primates, proceres). V 10. storočí sú v Čechách doložené dvorské úrady. Medzi dvorských úradníkov patrili komorník (camerarius), maršálek (agazo), čašník (pincerna) atď. V 11. storočí viedol načas dvorský úrad palatín (comes palatinus). Boleslav I. začal stavať sieť kniežacích hradov a likvidoval staršie mocenské centrá, čím sa vytvorila hradná sieť, ktorá vykonávala správnu, hospodársku, vojenskú, ale aj cirkevnú funkciu. Kasteláni (castellani) sa tak stali významnými hodnostármi. V rámci hradnej správy existoval ďalší úradnícky aparát, ktorého súčasťou bol okrem kastelána napríklad sudca (iudex) a iní úradníci zodpovední za správu hradného panstva a vyberanie daní pre panovníka. Břetislav I. tento systém správy rozšíril aj na Moravu. S jeho menom sa spája zavedenie seniorátneho princípu v nástupníctve na trón. Znamenalo to, že panovať mal najstarší z rodu a ostatní sa mali podriadiť. S existenciou kniežacích hradov a dvorov súvisí služobná organizácia. Služobníci zabezpečovali pre knieža a jeho hodnostárov i úradníkov rôzne služby (officium) alebo vykonávali remeselnícku činnosť. Najpočetnejšou zložkou obyvateľstva boli slobodní ľudia (liberi). Podliehali kniežaťu a odvádzali daň. V prameňoch sa označujú ako sedliaci (rustici), kniežací sedliaci (rustici ducis) alebo dediči (heredes). Kniežatá a aj slobodní ľudia mohli vlastniť otrokov (servi).