OBSAH: Dejiny • Štát • Spoločnosť v ranom stredoveku • Šľachta • Mesto a mešťania • Poľnohospodárstvo a poddaní • Cirkev • Umenie a architektúra • Odporúčaná literatúra
Veľkolepú knižnú prácu z obdobia okolo roku 1085, keď prebiehala korunovácia českého kráľa Vratislava II. (1061 – 1092), predstavuje Vyšehradský kódex. Ide o evanjeliár, ktorý patril kráľovskému dvoru a jeho vytvorenie bolo iniciované z najbližšieho okolia panovníka. Iluminácie a písmo naznačujú vznik v zavedenom prosperujúcom skriptóriu v zahraničí.
Po kostoloch v románskom období dosiahli rozmach baziliky. V slohu baziliky boli postavené kostoly benediktínskeho kláštora v Břenove a Ostrově. Významným bol kostol sv. Víta, Václava a Vojtecha na Pražskom hrade. V západnej časti sa krížili trojlodie s priečnou loďou, ku ktorým bola pripojená apsida. Inak prevládali jednoduché rotundy a drobné obdĺžnikové kostolíky. Nový prvok sa objavil pri trojlodiach bazilík benediktínskeho kláštora v Kladruboch, a síce východný uzáver v podobe dvoch veží. Dve veže pri západnom priečelí boli stabilnou súčasťou bazilík premonštrátskeho rádu. Pri bazilike premonštrátiek v Doksanoch sa po prvýkrát stretávame s náročne vypracovaným vstupným portálom a bohatou profiláciou ostenia okien. V 12. storočí dochádza k rozmachu počtu a výtvarnej úrovne pri jednoloďových kostoloch obdĺžnikového pôdorysu. Rozličné bolo v prípade týchto kostolov umiestnenie veží. Súčasne pretrváva ako stavebný prvok rotunda. Znojemské údelné knieža Konrád II. (1123 – 1150) nechal v roku 1134 upraviť a vymaľovať Rotundu P. Márie a Sv. Kataríny v Znojme. Výzdoba obsahuje kristologické motívy a cyklus členov přemyslovskej dynastie. V roku 1141 bola dokončená stavba nového katedrálneho Kostola sv. Václava v Olomouci. Išlo o trojloď s dvojvežovým západným priečelím. Z podnetu olomouckého biskupa Jindřicha Zdíka vzniklo tzv. Horologium olomoucké. Jedná sa o liturgický rukopis, obsahuje dedikačný obraz so znázornením osôb, ktoré sa zaslúžili o výstavbu novej kapitulnej budovy.
Za vlády Vladislava II. (1140 – 1174) bola predstavená Bazilika sv. Jiřího na Pražskom hrade, poškodená požiarom z roku 1142. Mesto Praha bolo v tom období kamenné, pričom prevažovali jednoduchšie formy stavieb meštianskych domov. Niekedy pred rokom 1174 bol dokončený Juditin most spojujúci Pražský hrad a mesto. Most s vežami bol určený na reprezentáciu nadobudnutej kráľovskej moci osobou Vladislava II. Kráľovskú hodnosť Vladislava reflektuje jeho pečať z kráľovského obdobia, ktorá na líci zobrazuje panovníka na tróne a rub postavu sv. Václava, ktorého dedičstvo panovník symbolicky spravuje.
Približne od štvrtého desaťročia 13. storočia začínajú ranostredoveké stavebné formy ustupovať gotickému staviteľstvu. V roku 1232 bol vysvätený kostol premonštrátskeho kláštora v Teplej, ktorý bol nakoniec koncipovaný ako sieňový s celoklenutou trojloďou. Bol prvý svojho druhu v Čechách a prvýkrát sa tu stretávame s krížovou rebrovou klenbou. Niektoré podobné stavebné charakteristiky spájajú tri fundácie moravských údelných kniežat v Třebíči, na Velehrade a v Louce pri Znojme. Třebická bazilika, stavaná od tretiny 13. storočia, je považovaná za vrchol románskych výtvarných tendencii v českých krajinách. Vnútorný priestor je štíhly a vysoký, klenba je vyľahčená, vonkajšia stena je odľahčená početnými nikami. Najstaršiu gotickú cirkevnú stavbu predstavuje Anežský kláštor v Prahe.
Poslední Přemyslovci usilovne budovali hrady. Reprezentatívnou ukážkou je hrad Zvíkov, založený Přemyslom Otakarom I. (1197 – 1230), následne budovaný Václavom I. (1230 – 1253) a Přemyslom Otakarom II. (1253 – 1278). Hradu dominuje hmotný kubus paláca, obopínajúci päťuholníkové nádvorie. V Tanečnej, či Sobášnej sieni sa zachovali fresky z 15. storočia s vyobrazením kurfristov.
K prijatiu gotického slohu v Čechách výrazne prispeli cisterciánske spoločenstvá. Cisterciáni postavili prvú katedrálu v Sedlci, ďalej kláštory v Nepomuku, Oseku, Oslavanoch, Plasoch, v Předklášteří pri Tišnove, na Velehrade, vo Vyššom Brode, na Zbraslave a v Zlatej Korune. Výnimočný bol portál kláštora v Předklášteří. Kapitulná sieň vo Vyššom Brode vyniká svojou trojdielnou klenbou na štyroch poliach, ktorú nesie jeden stredný stĺpik. Knižné umenie reprezentuje Sedleský antifonár z druhej štvrtiny 13. storočia s celostranným obrazom Madony, ktorý má podobu ikony byzantského štýlu. Významným skutkom bola objednávka deviatych liturgických rukopisov, ktoré v prvej štvrtine 14. storočia dala objednať pre kláštor cisterciánok v Starom Brne kráľovná Eliška Rejčka, vdova po Václavovi II. (1283 – 1305) a Rudolfovi Habsburskom (1306 – 1307). Niekedy pred rokom 1321 vznikol skvostne ilustrovaný Pasionál abatiše Kunhuty, objednaný abatišou kláštora Sv. Jiřího na Pražskom hrade, sestrou Václava II. Na začiatku 14. storočia sa uplatňuje tiež sieňová (halová) dispozícia.
K výraznejšej recepcii gotického umenia prispela vláda Karola IV. (1346 – 1378). Potreba reprezentácie dala možnosť vzniku významným dielam. Pri stavbách kostolov dominovali jednoloďové a dvojloďové chrámy. Lode pri dvojloďových kostoloch boli oddelené stĺporadím. Príkladom je Kostol Sv. Eugídia Kláštora rehoľných kanonikov sv. Augustína v Třeboni. Tento typ sa šíril po celej strednej Európe. Po povýšení pražského stolca na arcibiskupský nastala potreba výstavby veľkolepého chrámu. Pôvodný koncept Matyáša z Arrasu bol po jeho smrti opustený, nový staviteľ Peter Parléř sa vydal cestou moderného priestorového zjednotenia interiéru. Dôležitú úlohy v chráme hrala Svätováclavská kaplnka, ktorá bola schránkou ostatkov patróna krajiny. Postavený bol kamenný most v Prahe, ktorý mal z obidvoch strán postavené veže.
Na podobe hradu Karlštejn sa odrazili zmenené funkcie stavby: vedľa správnej úlohy a pevnosti plnil aj úlohu svetskú. Hrad mal byť úložiskom ríšskych korunovačných klenotov. Popritom sa stal miestom pre modlitby a kontemplácie panovníka. Hradná Kaplnka sv. Kríža je rozdelená zlatou mrežou, vyložená zlatom a polodrahokamami, galéria je vyzdobená 137 drevenými obrazmi svätcov od majstra Theodorika. Z dobovej drevenej maľby môžeme spomenúť Vyšebrodský oltár a Votívny obraz Jána Očka z Vlašimi, ktorý bol umiestnený v súkromnej kaplnke biskupského hradu v Roudnici nad Labem. Iluminované rukopisy reprezentuje Liber viaticus (Cestovný breviár) Jána zo Stredy (Środa Śłąska), olomouckého biskupa a dvorana Karola IV.
Kráľ Václav IV. (1378 – 1419), v kontraste k svojmu otcovi Karolovi IV., preorientoval svoju pozornosť od monumentálnych stavebných projektov k drobnému umeniu. Dochovalo sa osem rukopisov z jeho niekdajšej knižnice. Medzi nimi vyniká nemecká biblia, bohato zdobená ilumináciami s množstvom emblémov. Ilumináciami s vyobrazením českého kráľa a moravského markgrófa bola vyzdobená právna zbierka mesta Jihlavy Jána z Gelhausena.
Architektonická tvorba na konci 14. storočia bola formovaná Parléřovskou hutou. So stratou ríšskej koruny v roku 1400 prichádza pokles objednávok v Prahe a presun stavebnej činnosti na vidiek. Dôležitú úlohu zohralo rožmberské domínium. Konkrétne je možné spomenúť Kostol Sv. Víta v Českom Krumlove.
V plastike dominoval tzv. krásny sloh. Dôležitým dielom bola pieta kláštorného kostola Augustiniánov vo Sv. Tomášovi pred Brnom. Z prelomu storočí pochádza Krumlovská madona, ktorej štýlom je blízka madona kláštorného Kostola rehoľných kanonikov sv. Augustína v Šternberku. Podľa troch drevených obrazov z hlavného oltára kláštorného Kostola Sv. Eugídia rehoľných kanonikov sv. Augustína v Třeboni je pomenovaný neznámy Majster třebonského oltára. Medzi jeho diela patrí tiež Roudnická madona.
Osudy mnohých umeleckých pamiatok v dobe husitskej revolúcie boli dané ikonoklastickou búrkou. Sám Ján Hus zdôrazňoval didaktickú funkciu obrazov a nepatril medzi ikonoklastov. Zmenu v postoji priniesli Jakoubek zo Stříbra a Mikuláš z Drážďan. Koncom 20. rokov 15. storočia vznikla iluminovaná Boskovická biblia, ktorá neskôr ovplyvnila husitskú knižnú maľbu. Vyobrazenie mestských rád a luxemburských panovníkov obsahuje kódex jihlavského mestského práva Václava z Jihlavy. Jenský kódex z konca stredoveku je vybavený mnohými ilumináciami s husitskými motívmi (upálenie M. Jána Husa, Ján Žižka v čele vojsk atď.). Ďalšieho vrcholu dosiahlo gotické umenie v českých krajinách v dobe Vladislava Jagelovského (1471 – 1516) ako tzv. Vladislavská gotika. Na konci 15. storočia prebehla pod vedením Benedikta Rieda prestavba Pražského hradu, kde unikátnou krúženou vydutou klenbou je zaklenutá Vladislavská sála. Postavenie Kutnej Hory ako druhého najvýznamnejšieho mesta Českého kráľovstva našlo výraz v podobe dostavby a prestavby miestneho farského Kostola sv. Barbory. Trojloďový chrám je zastrešený tromi stanovými strechami. Početnými figurálnymi nástennými maľbami boli na prelome 15. a 16. storočia vybavené pánske hrady Švihov a Blatná.