OBSAH: Pôvod a etnogenéza Slovanov • Písomné pramene • Kultúra s keramikou pražského typu • Vidiecke sídla • Pohrebiská a pohrebný rítus • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Remeslá • Odporúčaná literatúra
Remeselná výroba mala do 8. storočia charakter podomáckej výroby. Vykonávala sa na otvorenom priestranstve alebo priamo v obydliach. Išlo hlavne o spracovávanie dreva, kameňa, parožia, kostí a výrobu keramiky a textilu. Z hliny sa vyrábali nádoby rôznych druhov (hrnce, misky, poháre, pekáče, pražnice atď.), a to najprv ručne a od druhej polovice 6. storočia sa presadila obtáčaná keramika zdobená vlnovkami alebo žliabkami. Niektoré kvalitnejšie výrobky zo 7. storočia môžu svedčiť už o pôsobení špecialistoch – hrnčiaroch. Z hliny sú aj závažia a prasleny. Drevo slúžilo na stavbu obydlí a hospodárskych objektov, ako aj na výrobu vnútorného nábytku a predmetov dennej potreby (lyžice, misky, taniere atď.). Na Slovensku sa v Považanoch našiel kus zuhoľnateného koša a na dnách nádob z Nitry-Mikovho dvora a Topoľčianok boli zistené odtlačky pletených rohoží. O spracovaní kameňa svedčia kamenné brúsiky, kresacie kamienky a predovšetkým žarnovy. V Březne pri Lounoch bol objavený nedokončený žarnov. Surovina použitá pri výrobe exemplárov z Nitry-Mikovho dvora poukazuje na jej dopravu zo vzdialenosti 8 až 30 kilometrov. Hrebene, ihly, šidlá a iné predmety dokladajú opracovávanie kostí a parohov. Polotovary z Mutěnic a z Ludaníc-Mýtnej Novej Vsi poukazujú na domácu výrobu hrebeňov. Dôležitým domácim remeslom bolo pradenie a tkáčstvo. Dokladajú to nálezy hlinených závaží a praslenov. V jednom z obydlí v Krakove-Nowej Hute-Pleszówe sa podarilo odkryť 196 fragmentov a 3 celé ihlancové závažia. Tento objav býva spájaný s existenciou vertikálneho tkáčskeho stavu. Ako surovina sa používala ovčia vlna alebo konope.
Len veľmi málo dôkazov svedčí o prítomnosti špecializovaných remeselníkoch. O hutníctve a kováčstve svedčia zriedkavé nálezy nožov, srpov, hrotov šípov, oštepov atď. U Slovanov je v menšej miere doložená metalurgia farebných kovov. Nálezy téglikov na odlievanie kovov, prípadne tavby sklenej pasty, sú z Roztok pri Prahe v Čechách a Siladíc IV a Považian na Slovensku. Spektografickou analýzou povrchu odlievacej formy z poľskej lokality Żukowice sa zistili čiastočky medi a cínu. Aj nálezy trosky dokladajú spracovávanie kovov. Železo sa získavalo z bahenných rúd a tavilo sa zrejme v ohniskách. Osada v Lakšárskej Novej Vsi na Slovensku ležala priamo na takomto nálezisku bahennej rudy. Metalurgické analýzy nožov z Dessau-Mosigkau poukazujú na to, že tieto predmety vyrobili skúsení kováči. Kupolové piecky z objektov v Nitre v polohe Mikov dvor a vo Veľkom Cetíne môžu naznačovať existenciu remeselníckych dielní ako je to na Ukrajine a v Rumunsku.