Slovania do 8. storočiaStredná Európa

Poľnohospodárstvo

OBSAH: Pôvod a etnogenéza SlovanovPísomné prameneKultúra s keramikou pražského typuVidiecke sídlaPohrebiská a pohrebný rítusPoľnohospodárstvoChov zvierat, lov a rybolovRemesláOdporúčaná literatúra


Slovania sa živili predovšetkým ako roľníci. Pôdu získavali dvoma spôsobmi. V prostredí zarastenom lesom najprv vyrúbali stromy a zvyšok porastu vypálili. Následne zasiali zrno do popola a zahrabali ho bránami. Postupne sa takáto pôda vyčerpala a musela sa nechať odpočívať. Prví Slovania prichádzali najprv na miesta, ktoré sa už predtým využívali na roľníctvo. Stačilo im odstrániť porast a skypriť pôdu. Na týchto miestach sa využívala divoká trávopoľná sústava. Striedali sa tak plochy, kde sa pestovalo obilie s plochami s trávou. Neskôr sa z toho vyvinul dvojpoľný systém. O používaní hnojiva priame doklady neexistujú. Polia sa však mohli hnojiť trusom od voľne sa pasúcich domácich zvierat. Na oranie sa používalo jednoduché drevené radlo a v menšej miere železná radlica. K práci s pôdou sa ako ľahké ručné náradie využívali aj drevené rýle. Ako ťažné zviera sa využíval hovädzí dobytok. V Březne pri Lounoch je do 7. storočia datovaný nález pozostatkov kastráta – vola, ktorý zrejme slúžil na takúto činnosť. Slovania siali hlavne pšenicu siatu. Sadila sa na jeseň a zberala v lete. Piekol sa z nej chlieb. Ďalšou plodinou bolo proso siate. Pripravovala sa z neho kaša. Pôvodne sa na chlieb pestoval nahozrnný jačmeň, ktorý sa neskôr uplatnil skôr ako krmivo, ako aj raž siata. Doložené sú aj pšenica dvojzrnná a ovos siaty. Obilie sa zberalo srpmi a následne sa mlátilo. Mlelo sa na žarnovoch. Okrem obilia sa pestovali tiež strukoviny – hrach siaty  a šošovica. V neposlednom rade treba spomenúť pestovanie konope siateho a v menšej miere ľanu siaty na výrobu vlákna a oleja.