OBSAH: Pôvod a etnogenéza Slovanov • Písomné pramene • Kultúra s keramikou pražského typu • Vidiecke sídla • Pohrebiská a pohrebný rítus • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Remeslá • Odporúčaná literatúra
Prvé sídla západných Slovanov, ktoré patrili ku pražskej kultúre, sa nachádzali v blízkosti vodných tokov v priaznivých klimatických podmienkach a v oblastiach s úrodnou pôdou. Mali charakter otvorených osád, ktoré pozostávali z obydlí štvoruholníkového pôdorysu s vykurovacím zariadením vo vnútri. Počet obydlí málokedy prekročil číslo desať. Napríklad v Čechách v Roztokách pri Prahe bolo odkrytých viac ako 120 domov pražskej kultúry. Predpokladá sa, že v jednom dome mohli žiť tri generácie – rodičia, deti i prarodičia. Pri ideálnom stave rodiny mohlo ísť o 6 jedincov. V takom prípade jedno vidiecke sídlo malo 40 až 60 obyvateľov. Okrem toho malo aj svoje zázemie – polia, pastviny a lesy. Predpokladá sa, že rozloha vidieckeho sídla prvých Slovanov bola 180 ha. Jednotlivé sídla boli od seba vzdialené asi 2,5 až 3 km a nemali pravidelný pôdorys. Na jednej strane to boli rozptýlené vidiecke sídla tvorené izolovanými domami alebo skupinkami dvoch či troch domov, ktoré boli od seba vzdialené desiatky metrov. Ďalším typom boli zhlukové vidiecke sídla s nepravidelným pôdorysom. Poznáme aj okruhlovicový alebo návesný typ, kde domy boli usporiadané do polkruhovitého a kruhovitého tvaru okolo voľného priestranstva. Okrem samotného obydlia boli súčasťou tohto celku aj obilnice a hospodárske stavby. Mäso, ryby a potraviny, ktoré vyžadujú pri skladovaní konštantnú teplotu sa skladovali v zahĺbených pivniciach. Existovali aj stavby slúžiace ako senníky či šopy. Zvieratá sa pred predátormi zatvárali do drevených ohrád. Súčasťou vidieckeho sídla boli aj studne a voľne stojace pece.
Archeológovia rozoznávajú dva hlavné typy obydlí, a to zemnice a nadzemné stavby. Prvé z nich mali podlahu zahĺbenú do zeme a pôdorys mali väčšinou štvorcový, no mohol byť aj oválny alebo nepravidelný, príp. kruhovitý. Zemnica bola jednopriestorová drevená stavba so sedlovou konštrukciou strechy. Súčasťou vybavenia takéhoto obydlia bolo vykurovacie zariadenie – ohnisko, kamenná alebo hlinená pec. Zemnice boli dominantnými stavbami u Slovanov aj v 9. storočí. Od 7. storočia sa u Slovanov objavujú nadzemné obydlia, u ktorých rozoznávame dva typy. Prvý z nich mal steny zrubovej konštrukcie, pričom na horný trám bol položený a zachytený krov, ktorý niesol sedlovú strechu. Druhý typ mal steny vypletané prútím a vymazané hlinou. Vykurovacím zariadením bolo ohnisko – prevažne v strede alebo v jeho blízkosti. V obydlí sa nachádzal drevený, keramický a kovový inventár, ale aj predmety bežnej potreby z iných materiálov. Z dreva bol vyrobený stôl, stoličky, lavice, vedrá, lyžice, misky atď. Predmety z dreva sa však väčšinou nezachovali. Keramické výrobky sú zastúpenie predovšetkým hlineným riadom. Základnou formou bol hrniec. V menšej miere sa na lokalitách našli fragmenty misiek, pekáčov či pražníc. Z hliny boli vyrobené aj prasleny, ktoré dokladajú prítomnosť tkáčskeho stavu v príbytku. Oveľa menej archeologických nálezov je z kovu. Patria sem úlomky z kotlov, okovaní vedier, nože, kresadlá, sekery. Najznámejším výrobkom z kameňa bol žarnov, ktorým sa mlelo obilie na múku. Ďalšie predmety boli vyrobené z kostí a kože.
Na Slovensku nebolo doteraz komplexne preskúmané ani jedno vidiecke sídlo. Výskumy sa uskutočnili napríklad v Šuranoch, Nitrianskom Hrádku, Sliači, v polohe Rybáre, Košiciach-Šebastovciach, Nitre-Mikovom Dvore, Bratislave-Dúbravke. Napríklad v Nitre v polohe Mikov dvor sa v rokoch 1977 až 1984 odkrylo 18 sídliskových objektov časovo zaradených do obdobia od 6. do začiatku 8. storočia. Okrem obydlí s vykurovacím zariadením vo vnútri sa našli zásobné jamy a ohnisko.
V Čechách sú najlepšie preskúmané už spomínané Roztoky pri Prahe a Březno pri Lounoch. V prípade Roztok sa uvažuje, že počas jednej generácie tu mohlo existovať 90 obydlí. Březno bolo menšou osadou, kde bolo odkrytých 8 obytných stavieb a 18 jám, pričom 6 obydlí bolo usporiadaných do kruhu. Predpokladá sa, že osídlenie tu trvalo 40 – 50 rokov.
Na Morave patria k lepšie preskúmaným osadám Břeclav-Pohansko, Mušov, Mutěnice a Přítluky. V Pavlove bolo odkrytých 83 sídliskových objektov, ktoré sú datované na koniec 6. až do 8. storočia. Väčšina obytných objektov mala štvorcový pôdorys s rozmermi od 2,5 x 2,5 po 3,5 x 3,5 m a bola zahĺbená do podložia. Išlo o kolové stavby s kamennou pecou vo vnútri.
V Poľsku bolo preskúmaných niekoľko osád v lokalite Krakov-Nowa Huta. Pri výskume odkryté zahĺbené objekty mali kvadratický alebo obdĺžnikový tvar so zaoblenými rohmi. Menej sa vyskytli jamy okrúhleho tvaru. Viaceré objekty mali vo vnútri ohnisko vykladané kameňmi. Okrem keramiky sa našli aj predmety bežnej potreby (osla, praslen). Ďalšie sídliskové objekty boli preskúmané napríklad v Żukowiciach. Nadzemné stavby interpretované ako chaty sa podarilo preskúmať v Lubline. Osady sa sústreďovali predovšetkým v údoliach veľkých riek. Jerzy Sikora doložil v povodí rieky Warta 39 lokalít (napríklad Jeziorsko, Spiczymier) z obdobia od 6. až konca 8. storočia.
Vo východnom Nemecku bola najlepšie preskúmaná lokalita v Dessau-Misigkau, kde sa predpokladá päť fáz osídlenia medzi 6. – 8. storočím. Odkrytých tu bolo 44 zahĺbených zemníc. V každej fáze existovalo pravdepodobne 7 až 10 obydlí a v nich mohlo žiť okolo 50 ľudí. Tieto zemnice boli usporiadané do kruhu. Medzi ďalšie preskúmané osady patria napríklad Berlín-Marzanhn či Brandenburg.
V Rakúsku sa podarilo doložiť nezdobenú ranoslovanskú keramiku v kamennej peci v Unterrohrbachu a v Mannersdorfe an der March sa táto keramika našla v ranostredovekom obydlí na sídlisku z doby železnej. Ďalšie sídliskové nálezy sú z Resenburgu an der Kamp a Michelstettenu.
V Maďarsku sa v blízkosti Balatonu na lokalite Balatonmagyaród-Hidvégpuszta odkryli pozostatky zahĺbeného obydlia o rozmeroch 4 x 4 m. Našli sa tu zlomky keramiky pražského typu. Béla Miklós Szőke datuje tento objekt na začiatok 7. storočia. Ďalšie sídliskové objekty spájané so Slovanmi sú známe v severovýchodnej časti Maďarska zo Sály-Latora a z Kisvárdu.