Slovania do 8. storočiaStredná Európa

Kultúra s keramikou pražského typu

OBSAH: Pôvod a etnogenéza SlovanovPísomné prameneKultúra s keramikou pražského typuVidiecke sídlaPohrebiská a pohrebný rítusPoľnohospodárstvoChov zvierat, lov a rybolovRemesláOdporúčaná literatúra


Najviac informácií o Slovanoch poskytujú archeologické pramene. K najstarším archeologickým pamiatkam, ktoré svedčia o Slovanoch v strednej Európe, patrí kultúra s keramikou pražského typu, nazývaná pražská kultúra. Za jej nositeľov sú považovaní Sklavíni, doložení v písomných prameňoch. V roku 1940 český archeológ Ivan Borovský publikoval dovtedy známe nálezy nezdobených nádob s výduťou v hornej tretine a nazval ich pražský typ, pričom tvrdil, že je to najstaršia slovanská keramika v strednej Európe. Táto teória sa potvrdila ďalšími archeologickými výskumami. Doterajšie poznatky svedčia o tom, že prví Slovania sa usadili v nižšie položených oblastiach – v blízkosti brehu riek. Tieto územia boli najvhodnejšie pre rozvoj roľníctva a chov domácich zvierat. Kultúra s keramikou pražského typu je doložená na rozsiahlom území. Pôvodne existovala v oblasti východne od Karpát až po rieku Dneper, kde sa označuje ako typ Korčak alebo keramika pražsko-korčakovského typu. Neskôr sa rozšírila do oblasti dolného Dunaja spolu s peňkovskou kultúrou, s ktorou susedila na juhu a východe. Na západe pražská kultúra prenikla až po Labe vo východnom Nemecku a jej nositelia osídlili územia dnešného Slovenska, Čiech, Moravy, Poľska, Podkarpatskej Rusi, časti Maďarska, Dolného Rakúska a severozápadného Rumunska (Sedmohradska). Na juhu nálezy siahajú po Limes Romanus a tzv. sarmatské valy z doby rímskej. Predpokladá sa prienik tejto kultúry do východoalpskej oblasti a na západný Balkán. Do oblasti stredného Podunajska prenikli pravdepodobne prví Slovania troma smermi. Prvým bol severný prúd cez južné Poľsko. V tomto prípade sa predpokladá, že Slovania sa na územie dnešného Slovenska, na južnú Moravu a do okolitých oblastí dostali cez karpatské priesmyky. Južný prúd smeroval popri toku Dunaja. Východným smerom sa Slovania dostali do severovýchodnej časti Veľkej uhorskej nížiny a do Sedmohradska (súčasť dnešného Rumunska). O prieniku slovanských skupín cestou z juhovýchodu sa uvažuje až neskôr, a to v rámci avarského kmeňového zoskupenia, ktoré sem prišlo po roku 568

Slovensko

Niektorí slovenskí bádatelia po roku 1990 obnovili a rozvinuli teóriu o autochtónnom pôvode Slovanov na strednom Dunaji, ale naďalej prevládajú názory o príchode Slovanov na toto územie. Významný slovenský archeológ Gabriel Fusek vo svojich prácach analyzoval doterajšie archeologické nálezy zo Slovenska a z priľahlých oblastí, pričom sa opieral aj o písomné pramene. Predpokladá, že Slovania sem prenikli zo severovýchodu a severozápadu Karpatskej kotliny cez priesmyky, a to na začiatku sedemdesiatych rokov 5. storočia. Tento názor odôvodňuje typologickou zhodou keramiky s predpokladanou východiskovou oblasťou migrácie – juhovýchodné Poľsko a západná Ukrajina – a zánikom germánskych kultúr. Vytvoril aj relatívnu chronológiu včasnoslovanského obdobia, ktorá zahŕňa tri hlavné fázy datované od prelomu 5. a 6. storočia do konca 7. storočia a štvrtú, ktorá patrí už do predveľkomoravského obdobia. Najstaršie doložené slovanské osídlenie Slovenka je zo Žiliny, Lakšárskej Novej Vsi, Ludaníc-Mýtnej Novej Vsi, Nitry atď. Prví Slovania sa podľa doterajšieho stavu výskumu usadili v úrodných kotlinách, predovšetkým na juhozápadnom Slovensku. Ku včasnoslovanským náleziskám patria aj tie, ktoré boli objavené v oblasti Záhoria. Najnovšie sa podarilo doložiť prvé lokality aj na východnom Slovensku (Nižná Myšla-Alalameneva, Ždaňa).

Čechy a Morava

V súčasnosti českí bádatelia jednoznačne zastávajú názor, že Slovania do Čiech a na Moravu prišli. Na území Čiech sídlili ešte v druhej polovici 5. storočia až prvej tretine 6. storočia Longobardi. Pravdepodobne až po ich odchode sem prichádzajú Slovania z Moravy. Názory českých bádateľov o období príchodu prvých Slovanov nie sú jednotné. Časť z nich tvrdí, že to bolo už v prvej tretine 6. Storočia a niektorí uvádzajú až poslednú tretinu tohto storočia. Včasnoslovanské nálezy sú doložené predovšetkým v stredných a severozápadných Čechách. Kultúra s keramikou pražského typu je rozšírená predovšetkým v pražsko-slánskej oblasti, na Kolínsku, Pardubicku, Jičínsku, Litoměřicku, v strednom Poohří a v Bílinsku. Menej nálezov tejto kultúry je z južných a západných Čiech a problematické je osídlenie východných Čiech. Slovania obsadzovali územie s klimaticky najvhodnejšími podmienkami do nadmorskej výšky 400 m n. m. a pri vodných tokoch. Archeologicky boli preskúmané predovšetkým lokality Březno pri Lounoch, Roztoky pri Prahe, Praha-Bohnice, Praha-Čimice, Praha-Bubeneč, Jenišov Újezd a Turnov.

Južnú Moravu medzi Znojmom a Dolnomoravským úvalom, Brnensko a povodie Svratky obývali ešte v prvej polovici 6. storočia Longobardi, ktorí odišli do Panónie a odtiaľ v roku 568 do severnej Itálie. Archeologické ani písomné pramene nedokladajú spolunažívanie so Slovanmi. Moravský archeológ Luděk Galuška predpokladá, že prví Slovania sa do oblasti severnej časti stredného Pomoravia dostali z dnešného Slovenska, konkrétne z oblasti stredného Považia cez Biele Karpaty. Tu je doložené osídlenie napríklad v Ostrožskej Novej Vsi, Polešoviciach či Uherskom Ostrohu. Popri toku Moravy pokračovali ďalej až do oblasti dnešného Olomouca. Podľa spomínaného bádateľa k tomu došlo začiatkom alebo v prvých dvoch, resp. troch desaťročiach 6. storočia. Morava bola doosídľovaná Slovanmi až v druhej polovici 6. storočia a v nasledujúcom období. Na jej južné územie sa Slovania mohli presunúť až po odchode Longobardov. Podobný názor má aj archeológ Zdeněk Měřínský.

Poľsko

V minulosti sa predpokladalo, že v povodí riek Odra a Visla existovala priama kultúrna kontinuita od neskorej doby rímskej do včasného stredoveku. Za včasnoslovanskú kultúru bola považovaná przeworská kultúra. V súčasnosti sa predpokladá, že patrila Germánom. Na začiatku stredoveku žili na území dnešného Poľska rôzne etniká, napríklad východne od ústia Visly sídlili západobaltské kmene a predchodcovia Prusov. Podľa názoru Kazimierza Godłowskeho prišli Slovania do povodia riek Odra a Visla v polovici 5. storočia a východne od stredného povodia Visly sa objavili už na začiatku 5. storočia. V tomto období doznievalo pôvodné osídlenie v Malopoľsku, západnom Veľkopoľsku, Sliezsku a pravobrežnom Mazovsku. Ešte na začiatku 6. storočia obývalo pôvodné obyvateľstvo niektoré oblasti stredného Poľska a Pomoranska. V Mazovsku sú Slovania doložení od 2. polovice 6. storočia. V Západnom Pomoransku v oblasti Pojezierze sa Slovania usadili až v 7. storočí. V rovnakom období sa tak zrejme udialo aj v chełmińsko-dobrzyńskom regióne. Archeologicky sa doložiť existenciu spolunažívania pôvodného obyvateľstva so Slovanmi nepodarilo. Slovania, ktorí osídlili dnešné územie Poľska, boli nositeľmi pamiatok kultúry s keramikou pražského typu. V rámci regiónov existovali rozdiely v materiálnej kultúre. Poľský archeológ Marek Dulinicz však predpokladá, že Slovania v povodí Visly, Odry a aj Labe v 6. a 7. storočí vyvíjali len veľmi malú aktivitu a trvalejšie sa tu usadili až v neskoršom období.

Rakúsko

Západná časť územia dnešného Rakúska bola v neskoroantickom období súčasťou rímskych provincií Raetia a Norikum. Dolné Rakúsko s Burgenlandom patrili do provincie Pannonia superior (od vlády cisára Diokleciána (284 – 305) nazývaná Pannonia prima). V období sťahovania národov sem prišli Góti, Herulovia a Rugiovia, ktorých na konci 5. storočia vystriedali Longobardi. Po roku 568 bolo toto územie pod nadvládou Avarov. Východné časti provincie Raetia a západnú časť Norika ovládali na konci 6. storočia a začiatku 7. storočia Bavori. Najstaršie nálezy svedčiace o Slovanoch pochádzajú zo žiarových hrobov z Hohenau an der March a z Poysdorfu. O niečo mladší hrobový nález je z lokality Stein an der Donau. Sídliskové nálezy sú napríklad z Unterrohrbachu a Mannersdorfu an der March. Všetky vyššie spomínané lokality sa nachádzajú severne od Dunaja. Hohenau an der March a Poysdorf spájala Jarmila Justová s najstaršou slovanskou vlnou, ktorá mala v 6. storočí preniknúť na južnú Moravu a juhozápadné Slovensko. Erik Szeimat datuje ranoslovanskú keramiku nájdenú na území Rakúska do 2. polovice 6. storočia a do 7. storočia. Doteraz sa podarilo doložiť výskyt keramiky pražského typu na niekoľkých lokalitách. Vzhľadom na charakter nálezov sa predpokladá, že nešlo o masívne obsadenie územia v rámci migrácie. Podľa Szeimatovho názoru sem Slovania mohli prísť ako súčasť avarských vojenských operácií v tomto regióne a ovplyvnili tu žijúce pôvodné románske obyvateľstvo.

Nemecko

Známy nemecký archeológ Joachim Herrmann predpokladal, že oblasť stredného povodia rieky Havoly (Havel) a dolného povodia rieky Sprévy (Spree) bola osídlená Slovanmi už v 2. polovici 6. storočia. V súčasnosti sa začiatok slovanského osídlenia v Polabí a Posálsku kladie do obdobia okolo roku 600 alebo na začiatok 7. storočia. Mecklenburské a pomoranské pobrežie bolo pravdepodobne osídlené až v druhej polovici 7. storočia. Do oblasti východného Holsteinska prenikli Slovania ešte neskôr, a to po roku 700. Otázny zostáva kontakt medzi Germánmi a Slovanmi, kde je problematické rozoznať nálezy v ruke vytvorených nezdobených germánskych nádob zo 6. storočia od slovanských zo 7. storočia. Na území východne od rieky Sála je jasne doložený pokles germánskych sídlisk v 6. storočí. Na území východného Durýnska medzi Sálou a Labe sa počiatok slovanského osídlenia kladie do poslednej tretiny 6. storočia. Na lokalitách v oblasti Polabia je doložený výskyt keramiky kultúry pražského typu (napr. Dessau-Mosigkau). Oblasť Dolnej Lužice bola osídlená nositeľmi skupiny Sukow alebo inak nazývanej aj Sukow-Szeligi. Odlišnosť medzi týmito kultúrnymi okruhmi je predovšetkým v tvare nádob, v pôdoryse obydlí (na území skupiny Sukow-Szeligi majú pôdorysné jamy pozdĺžno-oválny tvar). Poľský archeológ Michał Parczewski však poukazuje na možnosť nasledovníctva skupiny Sukow-Szeligi po kultúre pražského typu, k čomu sa prikláňa aj Felix Biermann. V 7. storočí sa predpokladal príchod ďalšej vlny Slovanov. V Dolnej Lužici na území skupiny Sukow-Szeligi mala vzniknúť podľa starších názorov skupina Tornow a v Polabí skupina Rüssen, nazývaná podľa výskytu vlnovkami zdobenej keramiky označovanej aj ako rüssenský typ. V poslednom období sa však datovanie nálezov, čo sa spájajú s týmito skupinami, do 7. storočia spochybňuje a kladú sa až do nasledujúcich storočí.

Maďarsko

V súčasnosti máme len veľmi málo poznatkov o osídlení územia dnešného Maďarska. Určite je to spôsobené stavom doterajšieho výskumu. V oblasti Bukových hôr v Sály-Latore bol odkrytý objekt, ktorý obsahoval ručne vyrobenú keramiku. Osada je datovaná do 8. – 9. storočia. Nálezy keramiky pražského typu sú známe z oblasti juhozápadného Maďarska z okolia Balatonu a sú datované do prvej tretiny alebo polovice 7. storočia (Szepetnek-Bánfapuszta, Balatonmagyaród-Hidvégpuszta, Nagyrécse, Eszteregnye). V severovýchodnej časti Maďarska je doložené sídlisko v Kisvárde. Nádoby podobné pražskému typu sa použili v niekoľkých prípadoch ako urny na pohrebisku v Pókaszepetku severovýchodne od Zalaegerszegu.