OBSAH: Pôvod a etnogenéza Slovanov • Písomné pramene • Kultúra s keramikou pražského typu • Vidiecke sídla • Pohrebiská a pohrebný rítus • Poľnohospodárstvo • Chov zvierat, lov a rybolov • Remeslá • Odporúčaná literatúra
Slovania svojich mŕtvych medzi 6. až 8. storočím spaľovali. To znamená, že praktizovali žiarový rítus. Svojich mŕtvych pochovávali na plochých pohrebiskách do urnových alebo jamkových hrobov alebo do mohýl. Posledný menovaný spôsob sa praktizoval predovšetkým u východných Slovanov. V prípade urnových hrobov sa zvyšky po spálení pozostatkov na hranici vkladali do nezdobenej alebo zdobenej nádoby. Následne bola urna uložená pietne do zeme. V nej sa okrem ostatkov nachádzali aj predmety dennej potreby, ako napr. nože. Takéto hroby boli na povrchu označené. Niekedy sa v jednej urne našli pozostatky viacerých jedincov. Tento zvyk sa praktizoval u západných a južných Slovanov. Okrem spálených ľudských kostí sa do urien vkladali aj pozostatky zvierat. Jamkové hroby majú rozličné tvary a rozmery. Na ich dne sa nachádzajú voľne rozptýlené pozostatky zosnulých. Priamo z obdobia príchodu Slovanov nemáme doložené pohrebiská.
Najväčšie žiarové pohrebisko na Slovensku bolo preskúmané v Čakajovciach (89 hrobov), menší počet hrobov bol zistený v Bajči-Vlkanove (30 hrobov), Bešeňove (24 – 25 hrobov) a vo Výčapoch-Opatovciach (24 hrobov). Ani jedno pohrebisko nebolo odkryté celé. Doložené je hlavne pochovávanie v urnách. Birituálne pohrebiská, kde je vedľa seba doložené kostrové a žiarové pochovávanie, reprezentujú predovšetkým Bratislava-Devínska Nová Ves a Bratislava-Záhorská Bystrica. Otázne však je, či ide o uplatňovanie oboch rítov v rovnakom čase alebo následne po sebe.
V Čechách sa za najstaršie ploché žiarové pohrebiská považujú napríklad Bobnice, Praha-Bohnice či Praha-Hradčany. Na týchto lokalitách sa našli len ojedinelé hroby.
Na Morave sa v Přítlukách odkrylo 436 hrobov, ktoré sú datované do druhej polovice 6. a na začiatok 7. storočia. Menšie pohrebiská sú doložené v Břeclavi-Pohansku, Velaticiach a Starej Břeclavi. V 7. storočí sa na Morave objavujú mohylníky. Mohyly boli vybudované nad hrobom buď po pochovaní pozostatkov, alebo skôr. V takom prípade sa pozostatky vložili do mohyly, prípadne sa v urne dali na vrch mohyly. Od konca 8. storočia sa z nížinných oblastí mohylové pohrebiská vytratili a boli nahradené plochými. V hornatejšom prostredí sa však udržali a pochovávalo sa v nich aj kostrovým rítom. Takéto pohrebiská poznáme z Moravy, napríklad z Vysočan u Moravských Budějovic či zo Strážovíc na Kyjovsku.
V Poľsku sú zo začiatku raného stredoveku známe ploché žiarové pohrebiská, kde boli spálené pozostatky uložené voľne do jamy alebo v popolnici (Międzyborów, Siemonia). Pochovávalo sa aj v mohylách, pričom spálená vrstva bola zistená na dne mohyly alebo v strede (Winiary, Trzebiesławice).
Na území východného Nemecka máme doložené žiarové hroby v oblasti stredného Polabia a v povodí rieky Havoly. Ide väčšinou o ploché pohrebiská (Dessau-Mosigkau, Götz, Prützke atď.). Zo severnej časti východného Nemecka je známych len takýchto niekoľko lokalít (Groß Strömkendorf, Rostock-Dierkow atď.).
Z dnešného Rakúska pochádzajú nálezy keramiky pražského typu zo žiarových hrobov z Hohenau an der March, Velmu-Götzendorfu a z Poysdorfu. O niečo mladší hrobový nález je z lokality Stein an der Donau, pôvodne datovaný do obdobia okolo roku 700 a novšie do 1. polovice 7. storočia.
V severozápadnom Maďarsku boli odkryté pohrebiská z obdobia avarského kaganátu, ktoré sú charakteristické biritualitou. V archeologickej literatúre sa nazývajú aj ako tzv. skupina Pókaszepetk-Zalakomár. Na lokalitách Kehida-LPG-Meierei, Zalakomár, Pókaszepetk boli zistené samostatné žiarové hroby a urny so spálenými pozostatkami sa vyskytujú aj v kostrových hroboch. Nádoby pražského typu pochádzajú aj zo včasnoavarských kostrových pohrebísk Budakalász a Kölked-Feketekap.