OBSAH: Burgundské kráľovstvo • Burgundské grófstvo • Burgundské vojvodstvo • Burgundsko za vlády vojvodov z dynastie Valois • Prechod pod habsburskú správu • Odporúčaná literatúra
Aby Filip II. Smelý (1342 – 1404) rozšíril svoj vplyv na územia, ktoré mal mať pod správou Filip de Rouvre, oženil sa s jeho vdovou Margarétou. Tým položil základ pre vytvorenie tzv. Horného a Dolného Burgundska, pričom snahou nasledujúcich burgundských vojvodov bolo prepojiť svoje dŕžavy. Po smrti svojho svokra sa pod Filipovu správu dostali územia Flámska, Nevers, Rethel. Podarilo sa mu pre svojho mladšieho syna získať aj vojvodstvá Brabant a Limbourg. Filipovi sa darilo robiť relatívne samostatnú finančnú politiku tým, že dane, ktoré mali prúdiť do kráľovskej pokladnice jeho brata Karola V. si nechával pre potreby vojvodstva. Jeho syn a nástupca Ján Nebojácny nebol taký úspešný pri rozširovaní územia pod svojou správou. Oveľa viac ho zamestnávali problémy na kráľovskom dvore, kde sa kvôli neschopnosti francúzskeho kráľa Karola VI. vládnuť v dôsledku šialenstva, dostal do sporu s kráľovým mladším bratom Ľudovítom Orleánskym. Zatiaľ čo jeho otec Filip II. aktívne participoval na vláde, Ján Nebojácny bol z podielu na moci vylúčený Ľudovítom Orleánskym. Spor oboch aristokratov na pozadí Storočnej vojny vyústil do vojny občianskej.
Burgundský vojvoda sa rozhodol svojho protivníka odstrániť zosnovaním atentátu (1407), ale pokračovaniu občianskej vojny nezabránil. Proti tzv. Burgunďanom sa postavila frakcia zvaná Armagnakovci (podľa Bertranda z Armagnacu, svokra Karola Orleánskeho, syna zavraždeného Ľudovíta). Na strane Armagnakovcov stál aj následník trónu Karol, s ktorým sa v roku 1419, v snahe urovnať vzájomné rozbroje kvôli postupu proti spoločnému nepriateľovi Angličanom, Ján stretol na moste Montereau, kde bol burgundský vojvoda zavraždený. Jeho syn, burgundský vojvoda Filip III., sa v snahe pomstiť otcovu vraždu pridal na stranu Angličanov, od ktorých za svoju podporu získal grófstva Macôn, Auxerre a Champagne. O tie síce prišiel, keď zmluvou v Arrase (1435) uznal Karola VII. za francúzskeho kráľa, ale podarilo sa mu získať grófstva Holland, Hennegau (Hainault), Zeeland a Friesland. Zmocnil sa tiež Luxemburského vojvodstva a odkúpil grófstvo Namur.
Posledný vojvoda z dynastie Valois Karol Smelý získal tzv. mestá na Somme, ktoré boli predmetom sporu medzi burgundským vojvodom a francúzskym kráľom po dve generácie a stal sa dedičom aj vojvodstva Geldern a grófstva Zupfen. Mal veľké politické ambície a viedol pomerne agresívnu politiku voči francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XI. Pre jeho plány bola dôležitá spolupráca s cisárom Svätej rímskej ríše národa nemeckého Fridrichom III., s ktorým sa snažil dojednať sobáš svojej jedinej dedičky Márie a Fridrichovho syna arcivojvodu rakúskeho Maximiliána. Za ríšske léna pod jeho správu by rád od cisára získať aj kráľovský titul. Rokovania s cisárom v Trevíri v roku 1473 boli prerušené. Burgundský vojvoda potreboval na spojenie svojich území získať kontrolu nad lotrinským vojvodstvom, čo sa veľmi nepozdávalo vojvodovi Renému II., ktorý sa radšej v záujme ochrany svojho územia rozhodol spolupracovať s francúzskym kráľom Ľudovítom IX. Karol sa v snahe posilniť svoju pozíciu v Porýní dostal do niekoľkých neúspešných vojenských stretov vhodne podnietených Francúzmi, ktoré v roku 1477 pri Nancy skončili jeho smrťou.
Pod burgundskú správu spadali príliš rozdielne a geograficky od seba vzdialené územné celky, aby vytvorili jednotnú burgundskú kultúru, aj keď sa tento pojem používa. Oficiálna komunikácia prebiehala v troch jazykoch – francúzsky, nemecky a flámsky – a v početných miestnych dialektoch. Vojvodovia dozerali na to, aby kancelária a súdne dvory používali všetky zaužívané jazyky, ale na vojvodskom dvore sa zvyčajne používala francúzština. Rozkvet dvorskej kultúry sa tradične pripisuje vojvodovi Filipovi III. Dobrému. Vojvodovia podporovali umenie. Na dvore pôsobili aj významní maliari ako Jan van Eyck a Roger van der Weyden. Život na dvore slúžil aj ako propaganda a burgundskí vojvodovia na svoju prezentáciu využívali usporiadanie rytierskych turnajov a dvorských slávností. K najznámejším patrí slávnosť založenia rytierskeho rádu zlatého rúna (Ordre de la Toison d´or), ktorú vojvoda usporiadal pri príležitosti svojho sobáša s Izabelou Portugalskou v januári 1430. Už Filip II. Smelý nechal zrekonštruovať vojvodský palác v Dijone, ktorý sa podľa rozhodnutia burgundského vojvodu Karola Smelého stal hrobkou vojvodov z dynastie Valois. K známym gotickým mestským stavbám patrí aj stredoveký špitál Hôtel-Dieu v Beaune.