OBSAH: Burgundské kráľovstvo • Burgundské grófstvo • Burgundské vojvodstvo • Burgundsko za vlády vojvodov z dynastie Valois • Prechod pod habsburskú správu • Odporúčaná literatúra
O bohatú dedičku pre svojho syna Karola mal záujem francúzsky kráľ Ľudovít XI. a hrozil Márii vojenským zásahom. Hoci ruku burgundskej vojvodkyne pre syna nedostal, podarilo sa Ľudovítovi XI. aspoň získať územie pôvodného burgundského vojvodstva, aj keď jeho odstúpenie Francúzsku bolo potvrdené až mierovou zmluvou v Arrase (1482). Generálne stavy ako zástupcovia provincií pod správou vojvodkyne využili komplikovanú situáciu mladej dedičky, ktorá krátko po smrti svojho otca čelila vojenskej hrozbe z Francúzska a donútili ju vydať tzv. Veľké privilégium. To zabezpečovalo generálnym stavom právo zvolať sa z vlastného rozhodnutia a spolurozhodovať o mieri a vojne a tiež zrušiť centralizované úrady, ktoré v štátnej správe zaviedli Filip Dobrý a Karol Smelý. Z obavy pred francúzskymi územnými nárokmi sa plánovaný sobáš medzi Máriou Burgundskou a Maximiliánom Habsburským nakoniec uskutočnil, i keď sa budúci cisár Maximilián I. musel zmieriť s pozíciou manžela vládnucej vojvodkyne.
Po tragickej smrti svojej manželky v roku 1482 Maximilián vykonával funkciu regenta za právoplatného dediča vojvodstva svojho syna Filipa Pekného. Situáciu sa vo svoj prospech snažili využiť Francúzi, ktorí by radi získali do svojej správy grófstvo Artois a burgundské grófstvo (Franche Comté) , ktoré boli prisľúbené ako veno Maximiliánovej dcére Margaréte, snúbenici budúceho francúzskeho kráľa Karola VIII. K sobášu nedošlo, pretože Karol VIII., v snahe získať Bretónsko, uprednostnil zobrať si za manželku dedičku bretónskeho vojvodu Františka II. Annu. Tým zmluva z Arrasu stratila platnosť, čo sa týka Margarétinho vena. Nakoniec sa Karol VIII. s Maximiliánom Habsburským dohol na podpise novej zmluvy zo Senlis v roku 1493. Margaréta, ktorá bola dovtedy držaná na francúzskom dvore, sa vrátila späť k otcovi aj s burgundským grófstvom, grófstvom Artois a Charolais.
V roku 1494 generálne stavy vyhlásili Filipa Pekného za dospelého a mohol sa ujať samostatnej vlády. Hoci stále používal titul burgundského vojvodu, stratou skutočného územia Burgundska sa politickým centrom stali tzv. nizozemské provincie. V roku 1496 sa Maximiliánovi podarilo pre Filipa získať za manželku dcéru španielskeho kráľovského páru Izabely Kastílskej a Ferdinanda Aragónskeho Janu Kastílsku. Po náhlej smrti Filipa Pekného v roku 1506 sa správcom rozsiahleho dedičstva španielskej koruny, vrátane kolónií v Novom svete, pre svojho vnuka Karola stal Ferdinand Aragónsky. Karol vyrastal u svojej tety Margaréty v Bruseli a je považovaný za posledného Burgunďana. Po smrti Ferdinanda v roku 1516 sa Karol ujal vlády tak v Španielskom kráľovstve ako aj v Nizozemských provinciách a pôvodné dŕžavy burgundských vojvodov definitívne prešli pod habsburskú správu.