BurgundskoZápadná Európa

Burgundské kráľovstvo

OBSAH: Burgundské kráľovstvoBurgundské grófstvoBurgundské vojvodstvoBurgundsko za vlády vojvodov z dynastie ValoisPrechod pod habsburskú správuOdporúčaná literatúra


Burgundi (Burgundiones) boli východogermánske kmene, ktoré pôvodne sídlili na východ od rieky  Odry. V prvej polovici 5. storočia prešli cez územie dnešnej Lužice, prekročili Rýn a usadili sa v oblasti medzi  mestami Worms, Speyer a Štrasburg.  Ale ich rozpínavý postup na územie rímskej provincie  Galia najskôr zastavil rímsky vojvodca Aetius (436) a potom ich, zrejme na Aetiov popud, porazili Húni pod vedením  Atilu a zabili aj burgundského kráľa Gundahar. Zvyšky Burgundov sa potom usadili v blízkosti Ženevského jazera (tzv. Sapaudia), aby chránili rímske  hranice pred ďalšími germánskymi kmeňmi napr. Alamanmi a Svébmi. Spolu s ďalšími  germánskymi kmeňmi sa potom Burgundi už ako spojenci postavili na stranu Aetia, ktorý sa na Katalaunských poliach pri francúzskom meste Troyes (451) rozhodol zastaviť postup Atilu.  Burgundi postupne rozšírili svoj vplyv pozdĺž rieky Rhôny a Saôny a založili si   v tomto priestore ríšu (Regnum Burgundionum) s hlavným mestom v Lyone. V roku 463 sa burgundský kráľ Gondiok (pred 456 – 469/70)  stal magister militum per Galiam  (hlavný veliteľ vojska) a  v tejto pozícii ho potom vystriedali aj ďalší burgundskí králi.

Práve stret Burgundov s Atilom opisuje záverečná časť stredovekého hrdinského eposu Pieseň o Nibelungoch (Niebelungenlied), ktorý vznikol okolo roku 1200. Mená burgundských kráľov  (Gundahar, Gislahar),  spomenutých v piesni, sa nachádzajú aj v prológu dôležitého právneho prameňa Lex Romana Burgundiorum, ktorý upravoval vzťahy medzi domácim galo-románskym obyvateľstvom a Burgundmi, uplatňujúc princíp personality práva. Obe zložky obyvateľstva vyznávali svoje náboženstvo a žili podľa svojho práva. Hoci boli Burgundi ariáni, tolerovali aj (ortodoxné) katolícke kresťanstvo.  Do skupiny katolíkov patrila aj burgundská princezná Chrodechilda (Klotilda), ktorá sa neskôr vydala za franského kráľa Chlodovika (481/82 – 511) a priviedla ho ku kresťanskej (katolíckej) viere.  Na katolícku vieru pod vplyvom arcibiskupa Avita z Vienne prestúpili aj obaja synovia kráľa Gundobalda (480 – 516). S menom tohto burgundského kráľa sa spája aj zákonník Lex Gundobada, zo začiatku 6. storočia, ktorý bol spísaný podľa rímskych zákonníkov, ale bol v prvom rade určený pre domáce burgundské obyvateľstvo. Zachovaná verzia s novelami pochádza až z obdobia vlády jeho syna kráľa Žigmunda (516 – 523). Žigmund, neskôr vyhlásený za svätého, v roku 517 na synode v Epaône zakázal arianstvo a v celej krajine zaviedol katolícku vieru.  Dynastické spory v Žigmundovej rodine a následná poprava vlastného syna z prvého manželstva s ostrogótskou princeznou, ktorý s Ostrogótmi pravdepodobne tajne spolupracoval, vyvolalo odvetu Ostrógotov. To využili aj Frankovia a v roku 523 napadli Burgundov a franský kráľ Chlodomer (511 – 524) nechal zavraždiť kráľa  Žigmunda s rodinou. Jeho nástupca Gundomar (524 – 534)  sa snažil pokračujúce franské útoky odraziť, ale nakoniec bol Gundomar aj napriek snahe získať  pomoc od  Ostrogótov porazený  a v roku 534 Frankovia začlenili burgundské územie pod svoju správu.

V rámci Franskej ríše sa burgundské územie, zaberajúce údolie Rhôny a hornej Loiry s centrom v Orleáns,  popri Austrázii a Nuestrii stalo samostatnou dŕžavou (tria regia), ktorej šľachta a príslušníci panovníckej dynastie Merovejovcov vzájomne bojovali o moc. Burgundsko malo aj svojho vlastného majordóma.  Pod karolovskou správou sa územnú celistvosť Burgundska nepodarilo udržať.