OBSAH: Švajčiarsko • Počiatky stredovekého Švajčiarska • Burgundi • Alamani • Kristianizácia v ranom stredoveku • Politická situácia včasnom a vrcholnom stredoveku • Švajčiarsko v neskorom stredoveku • Konfederácia švajčiarskych kantónov • Odporúčaná literatúra
Dejiny stredovekého Švajčiarska sa z ich pohľadu končia začiatkom 14. storočia, kedy obyvatelia tohto regiónu spoja svoje sily v konfederácii na boj proti nepriateľovi. Významnú úlohu od tohto obdobia zohrávali mestá Uri, Schwyz a Unterwalden, ktoré stoja za vznikom nového spoločenstva.
Otvorením Gotthardskeho priesmyku v 13. storočí nadobudlo údolie Uri strategicky významnú pozíciu, vďaka čomu získalo od štaufovskej dynastie štatút slobodného mesta. Už v 14. storočí nastalo v dejinách Švajčiarska obdobie úpadku starého feudálneho systému. Moc mala dovtedy v rukách nižšia šľachta, pozostávajúca z rodov Babenberg, Eschenbach, Falkenstein, Freiburg, Homberg, Kyburg, Landenberg a podobne. Rozmach vplyvných mocností, ale najmä dynamický vzostup Habsburgovcov priniesol so sebou rad konfliktov v Burgundsku i Savojsku. Slobodné cisárske mestá, kniežacie biskupstvá a kláštory boli v týchto nestabilných časoch prinútené hľadať spojencov. Novovzniknuté spojenectva boli spečatené vzájomnými dohodami.
Rovnako, ako vo väčšine európskych krajín, ani Švajčiarsku sa nevyhla epidémia čierneho moru. Ľudia z jeho šírenia obviňovali aj Židov, čoho príkladom bola tragická udalosť z roku 1349 známa pod názvom Bazilejský masaker. Mesto Bazilej zasiahla živelná katastrofa v podobe zemetrasenia z roku 1356, ktorá zničila takmer celý región. Samotné mesto bolo síce len čiastočne spustošené, ale po požiaroch vyhorelo celé do tla.
Rovnováha mocí bola neistá, čo využili v 50. a 80. rokoch 14. storočia na získanie strateného vplyvu Habsburgovci. Pomocou guglerských žoldnierov chceli v roku 1375 dostať pod kontrolu Aargau, výsledkom čoho boli menšie vojenské strety pri Sörenberge a Näfelse. Z pohľadu Švajčiarska mala rozhodujúcu úlohu bitka pri Sempach v roku 1386, v ktorej sa podarilo vybojovať víťazstvo. Habsburgovci preto zamerali svoj pohľad na východ, ale o Aargau naďalej nechceli prísť. Opätovnou anexiou mesta v roku 1416 prišli o značnú časť majetkov a územie dnešného Švajčiarska úplne ovládla konfederácia.
Medzitým v Bazileji boli občania rozdelení na dva tábory, prohabsburgsky a antihabsbursky orientované frakcie známe pod označeniami Sterner a Psitticher. Väčšina obyvateľov mesta v roku 1392 skúpila biskupské privilégiá, čím de facto prebrali moc z rúk kniežacích biskupov až do obdobia reformácie. Ženevský biskup udelil v roku 1387 zásadné politické práva vplyvným občanom, ktorí riadili mesto. Zvyšná časť západného Švajčiarska zostala pod kontrolou Burgundska a Savojska počas celého 14. storočia.