OBSAH: Úvod • Svätá ríša rímska, Veľká schizma, boj o investitúru • Počiatky križiackych výprav • Pápežský štát v 12. a 13. storočí • Pápeži v Avignone • Západná schizma • Pápeži v 15. storočí • Odporúčaná literatúra
Po smrti Gregora XI. sa stal po dlhšom čase pápežom kandidát pochádzajúci z Itálie, a to Urban VI. (1378 – 1389). Pôvodne sa volal Bartolomeo z Prignana a vo funkcii arcibiskupa v Bari viedol od roku 1377 pápežskú kanceláriu. Proti nemu čoskoro začali vystupovať viacerí kardináli (hlavne Francúzi), ktorí si v meste Fondi v roku 1378 zvolili Roberta zo Ženevy za nového pápeža Klementa VII. (1378 – 1394). Voľbu Urbana VI. považovali za vynútenú a neplatnú. Klement VII. sa usídlil v Avignone. V nasledujúcom období, ktoré trvalo 39 rokov a označuje sa termínom pápežská (západná) schizma, bolo do úradu pontifika zvolených naraz niekoľko kandidátov. Vo Svätej rímskej ríši v roku 1378 začal po smrti otca Karola IV. samostatne vládnuť jeho syn Václav IV. Luxemburský, ktorý nedokázal rozkolu zabrániť. Rímski aj avignonskí pápeži mali samostatné úrady a menovali svojich kardinálov a ďalších funkcionárov. Vzniknutá situácia mala byť riešená na ekumenickom koncile v Pise, ktorý sa konal v roku 1409. Zúčastnili sa ho rímski a avignonskí kardináli, patriarchovia, desiatky biskupov a ich zástupcov, ako aj predstavitelia reholí, 13 univerzít a množstvo ďalších cirkevných predstaviteľov. Zhromaždenie sa pokúsilo zosadiť obidvoch pápežov – rímskeho Gregora XII. (1406 – 1415) a avignonského Benedikta XIII. (1394 – 1423) a zvolilo nového pápeža Alexandra V. (1409 – 1410). Alexander V. sa tak stal tretím pápežom. Zomrel v Bologni a namiesto neho konkláve zvolilo Jána XXIII. (1410 – 1415). Vzniknutú situáciu sa rozhodol riešiť nový cisár Žigmund Luxemburský (1411 – 1437), ktorý vyzval v roku 1413 k zvolaniu všeobecného koncilu do Kostnice, ktorého sa mali zúčastniť všetci traja pápeži. Koncil prebiehal v rokoch 1414 až 1418. Počas koncilu boli zosadení Ján XXIII. i Benedikt XIII. a odstúpil Gregor XII. Za nového pontifika bol zvolený Martin V. (1417 – 1431). Jeho nástupom na pápežský stolec bola ukončená pápežská schizma. Koncil odsúdil myšlienky Johna Wycliffa a Jána Husa. Počas jeho konania bol Ján Hus uväznený a napokon 6. júla 1415 upálený. Koncil prijal niekoľko dekrétov. Najvýznamnejší, známy pod názvom Frequens, nariaďoval pravidelné zvolávanie budúcich koncilov. Martin V. zvolal v roku 1423 synodu do Pavie, ktorá odsúdila husitské hnutie. Ešte pred svojou smrťou zvolal koncil do Bazileja, ktorý už otvoril nový pápež Eugen IV. (1431 – 1447). V tom čase bol na byzantskom tróne Ioannes VIII. Palaiologos (1425 – 1448), ktorý sa snažil opäť riešiť zjednotenie cirkvi. Nový pápež Eugen IV. (1431 – 1447) mal záujem na vytvorení širokej protitureckej koalície. Byzantská delegácia zavítala do Bazileja, kde práve prebiehal koncil zaoberajúci sa reformou cirkvi. Eugen sa rozhodol preložiť koncil do Bologne a neskôr roku 1437 do Ferrary. Na konci roku 1437 sa cisár so svojim sprievodom (napr. konštantínopolským patriarchom, zástupcami patriarchátov Alexandrie, Antiochie a Jeruzalema) odplával do Itálie. Po prvýkrát v dejinách cirkvi sa konal koncil, ktorý mal riešiť vieroučné rozdiely medzi západnými a východnými kresťanmi. Byzantínci mali problém s uznaním pápeža za skutočnú hlavu všetkých kresťanov, namietali proti používaniu nekvaseného chleba (oblátok) počas liturgie, neuznávali učenie o očistci. Najväčší problém predstavovalo učenie katolíckej cirkvi o vychádzaní Ducha sv. nielen z Otca, ale aj zo Syna (filioque) a zaradenie tohto dodatku do nikajsko-konštantínopolského vyznania viery. V byzantskej delegácii neboli jednotné názory na sporné teologické otázky. Proti kompromisom vystupoval efezský metropolita Markos Eugenikos, ktorý zastupoval jeruzalemského patriarchu. Na konci roka 1437 bol koncil presunutý do Florencie. Nakoniec vznikol dokument Laetentur coeli (Radujte sa nebesá), v ktorom pápež oficiálne prehlásil zjednotenie oboch cirkví. Markos Eugenikos kritizoval po návrate dohodu a nakoniec úniu odmietli ortodoxné patriarcháty. Napokon cisár nenechal zjednotenie oficiálne vyhlásiť. Koncil riešil vzťahy aj s arménskou, etiópskou a koptskou cirkvou. Okrem toho vydal niekoľko reformných dekrétov, ktoré sa týkali konkubinátu duchovných, vyberania poplatkov za potvrdzovanie v cirkevných úradoch, schválil tzv. Bazilejské kompaktáta a dovolil v Čechách prijímanie eucharistie pod obojakým spôsobom. V roku 1443 bol koncil preložený z Florencie do Ríma, kde bol v roku 1445 aj oficiálne ukončený. Počas koncilu predovšetkým nižšie duchovenstvo vyhlásilo Eugena IV. za heretika a schizmatika. Zvolili si za nového pápeža savojského vojvodu Amadea, ktorý prijal meno Félix V. (1439 – 1449), ale nemal významnú politickú podporu.