OBSAH: Byzancia do 11. storočia • Od Rímskeho impéria k Východorímskej ríši • Východorímska ríša v rokoch 395-527 • Vláda Justiniána I. • Justiniánovi nástupcovia • Vláda cisára Maurikia • Vláda cisára Foku • Občianska vojna a nástup cisára Herakleia • Vláda cisára Herakleia • Epilóg Východorímskej ríše a nástup islamu • Počiatky stredovekej Byzancie • Stredoveká Byzancia na vrchole moci • Spoločenské, administratívne a spoločenské pomery vo Východorímskej ríši • Spoločenské, administratívne a spoločenské pomery v Byzancii • Odporúčaná literatúra
Nečakaný vojenský prevrat destabilizoval situáciu vo Východorímskej ríši. Nový cisár Fokas (602–610)nechal fyzicky zlikvidovať svojho predchodcu Maurikia s celou jeho rodinou i poprednými predstaviteľmi vojenskej a civilnej administratívy. Krvavú zmenu na tróne však neuznal perzský kráľ Husrav II., ktorý bol Maurikiovým spojencom. Vypukla posledná rímsko-perzská vojna (602–628), ktorá radikálnym spôsobom zmenila pomery nielen na Balkáne, ale v celom východnom Stredomorí. Fokas sústredil všetky dostupné vojenské jednotky pre boj s Perziou a uzavrel mier s tradičnými protivníkmi ríše – Longobardmi a Avarmi. V rokoch 602–608 dokázal ako-tak čeliť vojenskej prevahe Peržanov, ktorí útočili po celej dĺžke hranice v Mezopotámii aj Arménii.
Na druhej strane Fokova vojenská vzbura neznamenala koniec ríšskej kontroly dunajskej hranice. Avari a Slovania v tomto období ešte masovo nezaplavili Balkán, v neposlednom rade aj preto, že dlhodobé boje vyčerpali vojenský potenciál kaganátu a Avari sa radšej uspokojili s novými platbami.
Cisár stabilizoval pomery na Balkáne, hoci len za cenu zvýšenia tribútu Avarom. Nemusel sa aspoň predbežne obávať masového útoku pohyblivej avarskej jazdy do zraniteľného priestoru Trácie a mohol nasadiť väčšinu svojich elitných vojsk v obnovenej vojne s Peržanmi. Na druhej strane zmluva s Avarmi mohla sotva zabrániť dolnodunajským Slovanom v plienení a útokoch v odľahlých severozápadných častiach Balkánu. Časť z nich sa tu dokonca