OBSAH: Počiatky a vláda Merovejovcov • Nástup Karolovcov a vláda Karol Veľkého • Nástupcovia Karola Veľkého • Správa a spoločnosť • Odporúčaná literatúra
Karolov syn Ľudovít I. Pobožný (778 – 840, cisár od roku 816) sa snažil konsolidovať pomery v ríši a v cirkvi. V roku 817 vydal tzv. Ordinatio imperii, podľa ktorého mala byť ríša rozdelená medzi jeho troch synov, pričom hlavnú moc mal mať najstarší z nich. Už počas života Ľudovíta I. Pobožného došlo k vojenským sporom o nástupníctvo. Tie sa vyriešili Verdunskou zmluvou v roku 843, ktorou sa ríša rozdelila na tri časti. Na západe panoval Karol II. Lysý (823 – 877, západofranský kráľ od roku 840/843, italský kráľ od roku 875, cisár od roku 875), v strednej časti a v Itálii Lothar I. (795 – 855, cisár od roku 840), východné teritóriá pripadli Ľudovítovi II. Nemcovi (805/806 – 876, východofranský kráľ od roku 840/843). Tento viedol boje aj s panovníkmi Veľkej Moravy. Po smrti Lothara I. si jeho synovia rozdelili jeho časť územia, pričom najstarší z nich Ľudovít II. (850 – 875) sa stal cisárom. Po jeho úmrtí Itáliu a aj cisársku korunu nakoniec získal Karol II. Lysý. Moc Karolovcov postupne slabla. Vývoj v Západofranskej ríši po roku 843 do veľkej miery ovplyvnilo vikingské nebezpečenstvo. Škandinávski Vikingovia sa na lodiach s nízkym ponorom dostávali po riekach hlboko do vnútrozemia krajiny, tu plienili, prípadne si vyžadovali platenie mierového tribútu. Ak im chcel panovník vojensky vzdorovať, musel robiť rozsiahle ústupky veľmožom, čím sa pripravoval o rozsiahle územia a taktiež o opraty centrálnej panovníckej moci. Územie ríše sa postupne rozpadávalo a jednotliví predstavitelia významných franských rodov dokázali zjednotiť postup len v prípade akútneho nebezpečenstva zo strany vonkajšieho nepriateľa. Karol Prostoduchý v roku 911 usadil na severe krajiny Normanov (Vikingov) pod vedením Rolla. Územie sa začalo podľa nových osadníkov nazývať Normandia. Dynastia Karolovcov sa na tróne v Západofranskej ríši udržala do roku 987, keď bol zvolený za kráľa Hugo zvaný Kapet. Tak začala vládnuť v Západofranskej ríši dynastia Kapetovcov. Posledným panovníkom z roku Karolovcov vo Východofranskej ríši bol Ľudovít IV. Dieťa (900 – 911). Za jeho panovania bola moc rozdrobená a nakoniec za jeho nástupcu bol Frankami zvolený Konrád I. (911 – 918). Po ňom vládol Henrich I. Vtáčnik (876 – 936, kráľ od roku 919), ktorý však už bol pôvodom Sas z rodu Otovcov (Liodolfovcov).